Vzdušnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vzdušnice (trachey) sú orgánom slúžiacim na výmenu dýchacích plynov u vzdušnicovcov (Tracheata), kam patrí aj hmyz (Insecta). Ide o rozvetvenú sieť trubíc vo vnútri tela vyplnených vzduchom, ktoré takto privádzajú k bunkám kyslík a umožňujú vypúšťanie oxidu uhličitého. Prevažná väčšina suchozemských živočíchov dýcha vzdušnicami.

Na rozdiel od iných dýchacích orgánov suchozemských živočíchov (pľúca, kožné dýchanie...) vzdušnice nepotrebujú dýchacie pigmenty na prenos dýchacích plynov. Vzdušnice sa totiž vetvia na čoraz tenšie trubičky - tracheoly, ktorých slepé výbežky privádzajú kyslík priamo k tkanivám. Z tohto dôvodu je u vzdušnicovcov cievny systém väčšinou slabo vyvinutý. Výmena plynov prebieha väčšinou len difúznymi silami, iba u najaktívnejších vzdušnicovcov sa k nim pridávajú určité pohyby. Systém vzdušníc je efektívny len pri preprave plynov na malé vzdialenosti, čo limituje rozmery, do ktorých vzdušnicovce dorastajú. Veľkosť tela vzdušnicovcov má prirodzený fyziologický limit 20-25 cm.

Vzdušnice ústia na povrch tela tzv. stigmou, pod ktorou je dutinka s ochlpením. Ochlpenie bráni zaneseniu nečistôt do vzdušníc. Na zúženinu dutinky sa pripája sval, ktorý môže vzdušnicu úplne uzavrieť. U lietajúceho hmyzu bývajú niekedy vzdušnice rozšírené do vzdušných vakov, ktoré majú nadľahčovaciu funkciu. Niektoré larvy vodného hmyzu dýchajú tracheálnymi žiabrami alebo rektálnou dutinou vystlanou tracheolami, či primitívnymi kutikulárnymi žiabrami.

Vzdušnice vznikli z ektodermu vychlípením (invagináciou) pokožky dovnútra tela. Sú vystužené chitínovým vláknom, ktoré sa pri zvliekaní tiež odstraňuje.