Preskočiť na obsah

Obehová sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cievna sústava)

Obehová sústava je anatomická sústava u živočíchov a človeka pozostávajúca z cievnej sústavy (=ciev) tela, srdca, krvi a miazgy. Jej najdôležitejšia časť – sústava krvných ciev a srdce – sa označuje ako srdcovocievna sústava alebo kardiovaskulárny systém. Miazga a miazgové cievy patria aj do tzv. miazgovej sústavy (lymfatického systému).

Obehová sústava zabezpečuje pohyb a rozvoz telových tekutín, ktoré obsahujú všetky potrebné látky. Zároveň odvádza z tela produkty látkového metabolizmu. Okrem prepravnej funkcie, má obehová sústava za úlohu udržať stálosť vnútorného prostredia (biol. homeostáza) a ochranu organizmu.

Fylogenetický vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchšie živočíchy nemajú vyvinutú obehovú sústavu. Dokonalejšia otvorená obehová sústava sa vyznačuje vylievaním telesnej tekutiny do telovej dutiny. Posledný typ sústavy je uzavretá, v ktorej transportovaná tekutina neopúšťa cievny systém

Bez obehovej sústavy

[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchším spôsobom transportu živín v organizme je difúzia a osmóza u jednobunkovcov (Monocytozoa).

Iným príkladom organizmu bez cievnej sústavy je ploskuľa mliečnobiela (Dendrocoelum lacteum) a ostatné živočíchy z triedy ploskulíc (Turbellaria). Majú ústa na brušnej strane, ktoré vedú do tráviaceho systému. Ten je veľmi rozvetvený, a pretože je ploskuľa tenká, potrava sa môže dostať pomocou difúzie ku každej bunke. Kyslík sa dostáva do tela difúziou cez povrch priamo z vody. Keďže každá bunka si dokáže zaobstarať živiny a kyslík samostatne, nie je potrebná transportná – obehová sústava.

Otvorená obehová sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Otvorená obehová sústava je typická pre kmene mäkkýše (Mollusca) a článkonožce (Artropoda). Tekutina – krvomiazga (biol. hemolymfa) je pumpovaná do telovej dutiny – hemocelu. Vracia sa do obehovej sústavy difúziou medzi bunkami. Pumpou v tomto systéme je jednoduché srdce alebo pulzujúca cieva. Tok telovej tekutiny je veľmi pomalý.

Uzavretá obehová sústava

[upraviť | upraviť zdroj]

Živočíchy z kmeňa obrúčkavce (Annelida) a z kmeňa mäkkýše triedy hlavonožce (Cephalopoda) majú pohyb krvi zabezpečený pulzujúcou cievou na chrbtovej strane, späť sa vracia jednou alebo dvomi brušnými cievami. Krv sa do dutín nevylieva, ide teda o uzavretú cievnu sústavu. Miazga je voľne vyliata v telovej dutine.

Kmeň chordáty (Chordata) má ako hlavnú pumpu uzavretého cievneho systému srdce.

Obehová sústava človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Centrom obehovej sústavy je srdce, ktoré spolu so sieťou ciev a cievok tvorí „strojový park“ kardiovaskulárneho systému. Srdce je neúnavný motor: za rok sa stiahne 30-miliónkrát; za život človeka aj 2-miliardkrát. Pri každej kontrakcii prečerpá 82 ml krvi – v prípade dospelého človeka to znamená, že dokáže za deň naplniť 8 000-litrovú nádrž. Obehovú sústavu delíme na dva okruhy: veľký krvný obeh, ktorý vedie okysličenú krv po celom tele, kde sa odkysličuje a malý, pľúcny obeh, ktorý vedie odkysličenú krv do pľúc na okysličenie. V pľúcach sa z krvi odstráni oxid uhličitý a na krvné bunky sa naviaže čerstvý kyslík. Poznáme aj vedľajšie krvné obehy, a to pečeňový portálny a hypotalamo-hypofýzový portálny obeh.

Transport kyslíka, živín, hormónov a minerálnych látok k bunkám; transport oxidu uhličitého a odpadových produktov metabolizmu od buniek k príslušným orgánom na vylúčenie; udržiavanie rovnováhy pH vnútorného prostredia; ochrana proti chorobám; ochrana proti vykrvácaniu tvorbou krvných zrazenín; regulácia teploty ľudského tela.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]