Hemoglobín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štruktúra hemoglobínu

Hemoglobín (Hb) je červené krvné farbivo a je najdôležitejšou zložkou erytrocytov (červených krviniek), pričom tvorí asi 35% z nich. Najdôležitejšou vlastnosťou hemoglobínu je schopnosť voľne a reverzibilne viazať molekulárny kyslík za vzniku oxyhemoglobínu. Tiež sa zúčastňuje na prenose oxidu uhličitého za vzniku karbaminohemoglobínu. Hemoglobín sa môže viazať aj s oxidom uhoľnatým (CO) za vzniku karboxyhemoglobínu (karbonylhemoglobínu). Oxid uhoľnatý sa s hemoglobínom viaže oveľa silnejšie ako oxyhemoglobín, takže HbCO nemôže viazať kyslík. To znamená, že nemôže plniť svoju dýchaciu funkciu a môže nastať smrť.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Hemoglobín tvorí bielkovinová zložka (96% molekuly) a nebielkovinová časť = prostetická skupina.

Bielkovinová zložka: 4 bielkovinové reťazce – globíny – α1, β1, α2, β2, pričom 2 a 2 sú identické. Reťazec α obsahuje 141 AMK a reťazec β 146 AMK. Prostetická skupina: 4 jednotky hému.

HÉM – komplexná železnatá soľ protoporfyrínu IX. Protoporfyrín IX patrí ku cyklickým tetrapyrolom – sú to biologické pigmenty obsahujúce 4 pyrolové jadrá v α-polohe spojené jednouhlíkovým metínovým mostíkom (-CH=) do kruhu. Porfyríny, kt. majú 3 druhy substituentov sa nazývajú protoporfyríny.

Jedna molekula Hb je schopná viazať štyri molekuly kyslíka (O2), práve preto, že je zložená zo štyroch podjednotiek.

Iné krvné farbivá[upraviť | upraviť zdroj]

Hemoglobín nie je jediné krvné farbivo, ktoré je schopné prenášať kyslík. U mäkkýšov sa napríklad stretávame s hemocyanínom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]