Makrofág

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Makrofág (z gréčtiny: veľkí jedlíci, μακρός (makrós) - veľký, φαγείν (phageín) - jesť) je typom bielej krvinky imunitného systému, ktorá je charakteristická svojou schopnosťou fagocytózy, dokáže pohlcovať a tráviť úlomky buniek, mikróby, rakovinné bunky a čokoľvek iné, čo nemá na svojom povrchu proteíny špecifické pre zdravé telové bunky. Tieto makrofágy sa nachádzajú takmer vo všetkých tkanivách[1], kde hliadkujú proti potenciálnym patogénom pomocou améboidného pohybu. Majú rôzne názvy (Kupfferové bunky, histiocyty, alveolárne makrofágy, mikroglia, atď.), ale všetky sú súčasťou mononukleárneho fagocytového systému. Okrem fagocytózy zohrávajú dôležitú úlohu vo vrodenej imunitnej ochrane a tiež pomáhajú iniciovať špecifické obranné mechanizmy adaptívnej imunity tým, že aktivujú iné imunitné bunky ako napríklad lymfocyty. Napríklad prezentujú antigény T-bunkám. Disfunkčné makrofágy u ľudí spôsobujú závažné ochorenia ako je chronické granulomatózne ochorenie, ktoré vedie k častým infekciám.

Okrem zvyšovania zápalu a stimulácie imunitného systému hrajú makrofágy tiež dôležitú protizápalovú úlohu a môžu znižovať imunitné reakcie prostredníctvom uvoľňovania cytokínov. Makrofágy, ktoré podporujú zápal sa nazývajú makrofágy M1, zatiaľ čo tie, ktoré zmierňujú zápal a podporujú liečbu tkaniva sa nazývajú M2.[2] Ľudské makrofágy majú priemer približne 21 μm a sú produkované diferenciáciou monocytov v tkanivách.[3] Môžu byť charakterizované prietokovou cytometriou alebo imunohistochemickým farbením podľa expresie špecifických proteínov na ich povrchu ako sú CD14, CD40, CD11b, CD64, F4/80 (myš)/ EMR1 (človek), lyzozým M, MAC-1/MAC-3 a CD68.[4]

Makrofág bol prvýkrat objavený ruským zoológom Élie Metchnikoffom v roku 1884.

Štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina makrofágov je umiestnená na strategických miestach, kde by sa pravdepodobne mohla vyskytnúť mikrobiálna invázia alebo akumulácia cudzích častíc. Spoločne sa tieto bunky nazývajú mononukleárny fagocytový systém. Každý typ makrofágov, určený podľa jeho umiestnenia má špecifický názov.

Bunečný názov Anatomické umiestnenie
Makrofágy tukového tkaniva tukové tkanivo
Monocyty kostná dreň/krv
Kupfferové bunky pečeň
Sinusové histiocyty lymfatické uzliny
alveolárne makrofágy pulmonálne alveoly pľúc
Tkanivové makrofágy (histiocyty) Spojovacie tkanivo
Mikroglia CNS
Hofbauerové bunky placenta
Intraglomerulárne mezengiálne bunky oblička
Osteooklasty kosť
Epitelioidné bunky granulóm
Makrofágy červenej drene červená dreň sleziny
Peritoneálne makrofágy brušná dutina
LysoMac[5] Peyerové platy

Výskum týkajúci sa Kupferových buniek je obmedzený, pretože ľudské Kupferové bunky sú prístupné len pre imunohistochemickú analýzu z biopsie alebo autopsie. Z potkanov a myší sa získavajú ťažko a po prečistení buniek z jednej myši ich dostaneme len 5 miliónov.

Makrofágy sú schopné interagovať s Leydigovými bunkami pomocou sekrécie 25-hydroxycholesterolu - oxysterol, ktorý môže byť konvertovaný na testosterón susednými Leydigovými bunkami. Testikulárne makrofágy sa môžu podieľať na vytvorení imunoprivilegovaného prostredia v semeníkoch a na sprostredkovaní neplodnosti pri zápale semenníkov.

Makrofágy, ktoré sa nachádzajú v srdcovom tkanive, sa podieľajú na elektrickom vedení prostredníctvom komunikácie pomocou gap junction s kardiomyocytmi.[6]

Makrofágy sa dajú charakterizovať podľa základnej funkcie a aktivácie. Podľa tohto členenia existujú klasicky aktivované makrofágy, makrofágy, ktoré hoja rany (alternatívne aktivované makrofágy) a regulačné makrofágy (Mregs).[7]

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Makrofágy, ktoré sa zdržiavajú v dospelých zdravých tkanivách, buď pochádzajú z cirkulujúcich monocytov alebo sú vytvorené pred narodením a potom sa udržiavajú nezávisle na monocytoch.[8][9] Oproti tomu, väčšina makrofágov, ktoré sa hromadia na poškodených miestach pochádzajú z cirkulujúcich monocytov.[10] Keď monocyt prechádza endotelom cievy do poškodeného tkaniva (extravazácia leukocytov), prechádza mnohými zmenami, pokiaľ sa stane makrofágom. Monocyty sú priťahované k poškodenému miestu chemickými látkami pomocou chemotaxie, vyvolanými rôznymi podnetmi, napríklad poškodenými bunkami, patogénmi a aj cytokínmi, ktoré sú produkované makrofágmi, ktoré sú už na mieste. Na rozdiel od krátkodobo žijúcich neutrofilov, makrofágy dokážu v tele prežívať aj niekoľko mesiacov.

Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Fagocytóza[upraviť | upraviť zdroj]

Makrofágy sú profesionálne fagocyty a špecializujú sa na fagocytovanie umierajúcich alebo už mŕtvých buniek a bunkových častí. Tento proces je dôležitý pri chronickom zápale, kedy v začiatočnom štádiu prevládajú neutrofily a tie sú potom odsraňované pomocou makrofágov.[11] Odstraňovanie mŕtvych buniek je vo väčšej miere zabezpečené pomocou fixných makrofágov, vyskytujúcich sa na strategických miestach ako sú pľúca, pečeň, slezina, nervové tkanivo, kosti a spojivové tkanivo. Keď makrofág pohltí patogén, ten sa zachytí vo fagozóme a ten sfúzuje s lyzozómom. Vo fagolyzozóme sú patogény trávené pomocou enzýmov a toxických peroxidov. Niektoré baktérie, ako napríklad Mycobacterium tuberculosis, sú rezistentné proti tejto metóde trávenia. Tyfoidné salmonely indukujú ich vlastnú fagocytózu pomocou hostiteľských makrofágov in vivo a inhibujú trávenie lyzozomálnym účinkom a tak využívajú makrofágy pre svoju vlastnú replikáciu a spôsobujú apoptózu makrofágov.[12] Makrofágy môžu stráviť okolo 100 baktérií pred tým, než sami zahynú kvôli svojim tráviacim látkam.

Úloha v adaptívnej imunite[upraviť | upraviť zdroj]

Na základe imunologických odpovedí sa makrofágy klasifikujú ako aktivované (makrofágy M1), ktoré sa podieľajú na reakciách spojených s pomocnými Th lymfocytmi a alternatívne aktivované makrofágy (makrofágy M2), ktoré odpovedajú na interleukíny IL-4 a IL-13. Vo všeobecnosti platí, že makrofágy M2 sú súčasťou polarizovanej odpovedi pomocných Th2 lymfocytov. Z toho vyplýva, že makrofágy M2 fungujú v mnohých fyziologických a patologických procesoch ako napríklad homeostáza, protizápalové procesy, opravy, metabolické procesy a malignity.[13] Po poškodený tkaniva alebo pri infekcii, makrofágy obvyle vykazujú prezápalový fenotyp a vylučujú prezápalové mediátory ako sú TNF-α, IL-1, NO a ROS, ktoré sa zúčastňujú rôznych antimikrobiálnych procesov. Naviac IL-12 a IL-23 sú exprimované aktivovanými makrofágmi a ďalej ovplyvňujú polarizáciu Th1 a Th 17 buniek.[14]

Úloha v svalovej regenerácii[upraviť | upraviť zdroj]

Na svalovej regenrácii sa podieľajú dve vlny makrofágov, jedna, ktorá sa priamo podieľa na regenerácii a druhá, ktorá sa na tom podieľa nepriamo. Začiatočná vlna sú fagocytujúce makrofágy, ktoré sa objavujú pri zvýšenom používaní svalu, tie sú dostatočné k tomu, aby spôsobili zápal a lýzu svalovej membrány a tak môžu vstupovať dovnútra a odstraňovať obsah poškodených svalových vlákien.[15][16][17] Makrofágy tejto prvej fázy dosahujú maxima do 24 hodín po svalovom poškodení alebo po záťaži a po 48 hodinách ich koncentrácia rýchlo klesá.[16] Druhou skupinou sú nefagocyty, ktoré sú distribuované v blízkosti regeneračných vlákien. Svojho maxima nadobúdajú medzi druhým a štvrtým dňom a zostávajú zvýšené po dobu svalovej prestavby. [16] Prvá fagocytárna skupina nemá priamy prínos pre regenráciu svalov, zatiaľ čo druhá má. Je známe, že účinok makrofágov na opravu tkaniva nie je špecifický pre svalovú hmotu, ale že sa hromadia v rôznych tkanivách behom uzdravovacieho procesu po zranení.[18]

Úloha v hojení poranení[upraviť | upraviť zdroj]

Makrofágy sú potrebné pre hojenie rán.[19] Nahradzujú polymorfonukleárne neutrofily hneď druhý deň po poranení.[20] Do miesta zranenia sú priťahované monocyty rastovými faktormi, ktoré produkujú krvné doštičky a iné bunky a tak vstupujú do danej oblasti stenami ciev.[21] Vrchol koncentrácie monocytov v oblasti rany je po jednom až jeden a pol dni. Po presune monocytov do rany dozrievajú na makrofágy. Slezina obsahuje polovicu monocytov, ktoré sú pripravené v prípade potreby prejsť tiež do rany.[22][23] Hlavnou úlohou makrofágov je fagocytácia baktérií a poškodeného tkaniva.[19] Makrofágy tiež vylučujú mnoho rôznych faktorov ako sú rastové faktory a cytokíny, hlavne v priebehu tretieho a štvrtého dňa po poranení. Tieto faktory priťahujú bunky, ktoré sa podieľajú na proliferačnej fáze liečby.[24] Makrofágy môžu tiež obmedziť fázu kontrakcie svalu.[25] Makrofágy sú stimulované nízkym obsahom kyslíku v ich okolí, aby produkovali faktory, ktoré indukujú a urychľujú angiogenézu.[26] Vylučovaním týchto faktorov makrofágy prispievajú k tomu, aby sa proces hojenia presunul do ďalšej fázy.

Úloha v homeostáze železa[upraviť | upraviť zdroj]

Erytrocyty majú životnosť 120 dní a tak sú neustále odstraňované makrofágmi v slezine a v pečeni. Makrofágy tiež dokážu pohlcovať makročastice a tak hrajú úlohu vo farmakokinetike parenterálneho železa. Železo uvolňované z hemoglobínu je buď skladované vo feritíne alebo je uvolňované do obehu pomocou feroportínu. V prípade zvýšenej hladiny systémového železa alebo v prítomnosti zápalu, zvýšené hladiny hepcidínu pôsobia na feroportínové kanály makrofágov a tak železo zostane vnútri makrofágov.

Úloha v ochrane pigmentu[upraviť | upraviť zdroj]

Melanofágy, podskupina makrofágov vyskytujúcich sa v tkanivách schopných absorbovať pigment, dokážu akumulovať fagocytovaný melanín vo fagozóme podobnom lyzozómu.[27][28] K tomu dochádza opakovane, pretože pigment z mŕtvych dermálnych makrofágov je pohlcovaný ich nástupcami a to zachováva tetovanie na rovnakom mieste.[29]

Klinický význam[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka fagocytóze sú makrofágy zapojené do mnohých imunologických ochorení. Zúčastňujú sa na tvorbe granulómu, zápalovej lézii, ktorá môže byť spôsobená rôznymi ochoreniami. Boli popísané aj niektoré veľmi vzácne choroby spôsobené poruchou fagocytózy či funkcie makrofágov.[30]

Ako hostiteľ pre intracelulárne patogény[upraviť | upraviť zdroj]

Makrofágy sú zodpovedné za ničenie patogénov. Niektoré patogény sú ale schopné žiť vnútri makrofágov. Takto je patogén skrytý pred imunitným systémom a dochádza k jeho množeniu v tomto prostredí. Tento spôsob chovania využíva tuberkulóza a leishmanióza. Aby sa zamedzilo kolonizácii patogénom, makrofágy si vyvinuli obranné mechanizmy ako je tvorba reaktívnych kyslíkových radikálov a oxidu dusnatého, ktoré sú toxické pre mikróby. Makrofágy dokonca môžu zamedziť mikróbom príjem živín autofágiou.[31] Makrofágy v kĺboch môžu byť infikované Chikungunya vírusom.[32]

Ochorenia srdca[upraviť | upraviť zdroj]

Makrofágy sú prevládajúcim typom buniek spôsobujúcich aterosklerózu.[33] Nárast makrofágov nastáva po infarktu myokardu. Tieto makrofágy sa podieľajú na odstraňovaní apoptických buniek, nečistôt a pripravujú tkanivo k regenerácii.[34]

HIV infekcia[upraviť | upraviť zdroj]

Aj makrofágy môžu byť infikované vírusom HIV rovnako ako T bunky a stávajú sa zásobníkom infekcie v celom tele. HIV môže vstúpiť do makrofágu prostredníctvom spojenia gp120 a CD4 a druhý membránový receptor CCR5 (chemokínový receptor). Aj obehové monocyty môžu slúžiť ako zásobník pre vírus. [35] Makrofágy dokážu lepšie odolávať infekcii HIV ako CD4 T lymfocyty, ale ich odolnosť sa líši typom makrofágov.[36]

Rakovina[upraviť | upraviť zdroj]

Makrofágy môžu podporovať rast nádorov pomocou inhibície imunitných buniek, stimuláciou angiogenézy a podporou proliferácie.[37][38] Zápalové mediátory ako je TNF-α, produkované makrofágmi aktivujú signálnu dráhu NF-κB. NF-κB potom vstupuje do jadra nádorovej bunky a zapne produkciu proteínov, ktorá vedie k zastavení apoptózy a k podpore proliferácie a zápalu.[39] Makrofágy ďalej slúžia ako zdroj ďalších preangiogénnych faktorov, ktoré podporujú rast nádorov ako sú vaskulárny andoteliárny faktor, TNF-α, makrofágový faktor stimulujúci kolónie, IL-1 a IL-6.[40] Makrofágy infiltrujú mnoho nádorov, napríklad nádor pŕs, močového mechúra, prostaty a maternicového čípku a ich počet je spojený so zlou prognózou.[41] Predpokladá sa, že makrofágy asociované s nádorom získavajú fenotyp M2 a to prispieva k rastu a progresii nádoru. Makrofágy môžu niekedy ískať aj protinádorové funkcie.[42] Môžu mať cytotoxickú aktivitu k zabíjaniu nádorových buniek[43] alebo spolupracujú s T lymfocytmi na potlačení nádorov. Táto spolupráca obsahuje priami kontakt makrofágov s T-lymfocytmi ale aj produkciu cytokínov, ktoré zvyšujú protinádorovú aktivitu T buniek.[44] Vynútením produkcie IFN-α u makrofágov, ktoré sú prítomné v nádore sa dá zablokovať ich pretumorálna aktivita a taktiež dochádza k efektívnejšej aktivácii dendritových buniek.[45]

Obezita[upraviť | upraviť zdroj]

Zistilo sa, že zvýšený počet prezápalových makrofágov v adipocytoch zhoršujú obezitu a podieľajú sa na rezistencii k inzulínu a k vytvorení diabetu typu 2.[46] U obéznych jedincov adipocity umierajú nekrotickou smrťou, čo spôsobuje fenotypový prechod z makrofágov typu M2 na makrofágy typu M1. To je jedna z príčin nízkeho stupňa systémového chronického zápalového stavu spojeného s obezitou.[47][48]

Intestinálne makrofágy[upraviť | upraviť zdroj]

Intestinálne makrofágy sú podobné tkanivovým makrofágom, ale majú špecifické funkcie vzhľadom k ich prirodzenému prostrediu v tráviacom trakte. Tieto makrofágy majú vysokú plasticitu.[49] Intestinálne makrofágy sú diferencované monocyty, ktoré musia koexistovať s mikrobiómom čreva. To je pre nich výzva, pretože baktérie čreva by mohli byť rozpoznané ako potencionálne patogény a spôsobovať fagocytózu.[50] Aby sa tomu zabránilo, vyvinuli intestinálne makrofágy obranné mechanizmy, k čomu patrí aj to, že primárne tieto makrofágy nevyvolávajú zápal a nevylučujú zápalové faktory. Okolné črevné bunky vylučujú do prostredia TGF-β, ktorý indukuje zmenu z prezápalových makrofágov na protizápalové makrofágy.[50] Aj keď intestinálne makrofágy nepôsobia zápalovo, stále môžu účinne fagocytovať patogény, ale ani po fagocytóze neprodukujú zápalové cytokíny. Tieto makrofágy tiež neexprimujú receptory lipopolysacharidov, IgA alebo IgG.[51] Nedostatok LPS receptorov je dôležitý, lebo črevné makrofágy nezistia MAMPS/PAMPS črevnej mikrobióty. Nevykazujú ani receptory rastového faktoru IL-2 a IL-3.[52]

Bolo dokázané že črevné makrofágy majú dôležitú úlohu v črevných ochoreniach ako je Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. V zdravom čreve pôsobia tieto makrofágy protizápalovo, ale v chorom čreve sa menia ich počty aj rozmanitosť. To vedie k zápalovému črevnému ochoreniu. Intestinálne makrofágy sú zodpovedné za črevnú homeostázu, patogény túto homeostázu menia a menia aj intestinálne makrofágy.[53]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. OVCHINNIKOV, Dmitry A.. Macrophages in the embryo and beyond: Much more than just giant phagocytes. genesis, 2008, roč. 46, čís. 9, s. 447–462. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1526-968X. DOI10.1002/dvg.20417. (po anglicky)
  2. MILLS, Charles. M1 and M2 Macrophages: Oracles of Health and Disease. Critical Reviews™ in Immunology, 2012, roč. 32, čís. 6. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1040-8401. DOI10.1615/CritRevImmunol.v32.i6.10. (English)
  3. KROMBACH, F.; MÜNZING, S.; ALLMELING, A. M.. Cell size of alveolar macrophages: an interspecies comparison. Environmental Health Perspectives, 1997-9, roč. 105 Suppl 5, s. 1261–1263. PMID: 9400735 PMCID: PMC1470168. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 0091-6765. DOI10.1289/ehp.97105s51261.
  4. KHAZEN, Wael; M'BIKA, Jean-Pierre; TOMKIEWICZ, Céline. Expression of macrophage-selective markers in human and rodent adipocytes. FEBS Letters, 2005, roč. 579, čís. 25, s. 5631–5634. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1873-3468. DOI10.1016/j.febslet.2005.09.032. (po anglicky)
  5. Cell Press: Cell Press [online]. www.cell.com, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  6. HULSMANS, Maarten; CLAUSS, Sebastian; XIAO, Ling. Macrophages Facilitate Electrical Conduction in the Heart. Cell, 2017-04-20, roč. 169, čís. 3, s. 510–522.e20. PMID: 28431249 PMCID: PMC5474950. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 0092-8674. DOI10.1016/j.cell.2017.03.050.
  7. MOSSER, David M.; EDWARDS, Justin P.. Exploring the full spectrum of macrophage activation. Nature reviews. Immunology, 2008-12, roč. 8, čís. 12, s. 958–969. PMID: 19029990 PMCID: PMC2724991. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1474-1733. DOI10.1038/nri2448.
  8. PERDIGUERO, Elisa Gomez; GEISSMANN, Frederic. Development and maintainance of resident macrophages. Nature immunology, 2016-1, roč. 17, čís. 1, s. 2–8. PMID: 26681456 PMCID: PMC4950995. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1529-2908. DOI10.1038/ni.3341.
  9. GINHOUX, Florent; GUILLIAMS, Martin. Tissue-Resident Macrophage Ontogeny and Homeostasis. Immunity, 2016-03-15, roč. 44, čís. 3, s. 439–449. PMID: 26982352. Dostupné online [cit. 2019-02-09]. ISSN 1097-4180. DOI10.1016/j.immuni.2016.02.024.
  10. PITTET, Mikael J.; NAHRENDORF, Matthias; SWIRSKI, Filip K.. The journey from stem cell to macrophage. Annals of the New York Academy of Sciences, 2014-6, roč. 1319, čís. 1, s. 1–18. PMID: 24673186 PMCID: PMC4074243. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0077-8923. DOI10.1111/nyas.12393.
  11. Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2014-07-01, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  12. (PDF) Hijacking of macrophages by Salmonella (3,10:r:-) through 'types-III' secretion-like exocytotic signalling: a mechanism for infection of chicken ileum. [online]. ResearchGate, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. CHEN, Yulei; ZHANG, Xiaobo. Pivotal regulators of tissue homeostasis and cancer: macrophages. Experimental Hematology & Oncology, 2017-08-08, roč. 6. PMID: 28804688 PMCID: PMC5549331. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 2162-3619. DOI10.1186/s40164-017-0083-4.
  14. DAVIES, Luke C.; JENKINS, Stephen J.; ALLEN, Judith E.. Tissue-resident macrophages. Nature immunology, 2013-10, roč. 14, čís. 10, s. 986–995. PMID: 24048120 PMCID: PMC4045180. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1529-2908. DOI10.1038/ni.2705.
  15. KRIPPENDORF, Beth B.; RILEY, Danny A.. Distinguishing unloading. Versus reloading-induced changes in rat soleus muscle. Muscle & Nerve, 1993, roč. 16, čís. 1, s. 99–108. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1097-4598. DOI10.1002/mus.880160116. (po anglicky)
  16. a b c www.physiology.org, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. DOI:10.1152/jappl.1994.77.1.290
  17. TIDBALL, James G.; BERCHENKO, Eugene; FRENETTE, Jérôme. Macrophage invasion does not contribute to muscle membrane injury during inflammation. Journal of Leukocyte Biology, 1999, roč. 65, čís. 4, s. 492–498. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1938-3673. DOI10.1002/jlb.65.4.492. (po anglicky)
  18. BRÉCHOT, Nicolas; GOMEZ, Elisa; BIGNON, Marine. Modulation of Macrophage Activation State Protects Tissue from Necrosis during Critical Limb Ischemia in Thrombospondin-1-Deficient Mice. PLoS ONE, 2008-12-16, roč. 3, čís. 12. PMID: 19079608 PMCID: PMC2597179. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1932-6203. DOI10.1371/journal.pone.0003950.
  19. a b Chronic Wounds: Overview, The Biology of Wound Healing, Common Chronic Wounds. emedicine, 2017-08-18. Dostupné online [cit. 2019-02-10].
  20. Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2008-12-17, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  21. Wayback Machine [online]. web.archive.org, 2005-10-31, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online.
  22. SWIRSKI, Filip K.; NAHRENDORF, Matthias; ETZRODT, Martin. Identification of Splenic Reservoir Monocytes and Their Deployment to Inflammatory Sites. Science (New York, N.Y.), 2009-07-31, roč. 325, čís. 5940, s. 612–616. PMID: 19644120 PMCID: PMC2803111. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.1175202.
  23. JIA, Ting; PAMER, Eric G.. IMMUNOLOGY: Dispensable But Not Irrelevant. Science (New York, N.Y.), 2009-07-31, roč. 325, čís. 5940, s. 549–550. PMID: 19644100 PMCID: PMC2917045. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.1178329.
  24. Wound Healing and Growth Factors: Overview, Types of Wound Healing, Phases of Wound Healing. emedicine, 2019-02-01. Dostupné online [cit. 2019-02-10].
  25. NEWTON, P. M.; WATSON, J. A.; WOLOWACZ, R. G.. Macrophages restrain contraction of an in vitro wound healing model. Inflammation, 2004-8, roč. 28, čís. 4, s. 207–214. PMID: 15673162. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0360-3997.
  26. GREENHALGH, David G. The role of apoptosis in wound healing. The International Journal of Biochemistry & Cell Biology, 1998-09-01, roč. 30, čís. 9, s. 1019–1030. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1357-2725. DOI10.1016/S1357-2725(98)00058-2.
  27. MISHIMA, Yutaka. Lysosomes in Melanin Phagocytosis and Synthesis. Nature, 1967-10, roč. 216, čís. 5110, s. 67. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1476-4687. DOI10.1038/216067a0. (po anglicky)
  28. SULZBERGER, Marion B; SOCIETY FOR INVESTIGATIVE DERMATOLOGY; EUROPEAN SOCIETY FOR DERMATOLOGICAL RESEARCH. The Journal of investigative dermatology.. The Journal of investigative dermatology., 1982. OCLC: 682133048. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0022-202X. (English)
  29. BARANSKA, Anna; SHAWKET, Alaa; JOUVE, Mabel. Unveiling skin macrophage dynamics explains both tattoo persistence and strenuous removal. The Journal of Experimental Medicine, 2018-04-02, roč. 215, čís. 4, s. 1115–1133. PMID: 29511065 PMCID: PMC5881467. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0022-1007. DOI10.1084/jem.20171608.
  30. WOLF, Andrea J.; UNDERHILL, David M.. Macrophages: Biology and Role in the Pathology of Diseases. New York, NY : Springer New York, 2014. DOI: 10.1007/978-1-4939-1311-4_5. Dostupné online. ISBN 9781493913114. DOI:10.1007/978-1-4939-1311-4_5 S. 91–109. (po anglicky)
  31. WEISS, Günter; SCHAIBLE, Ulrich E. Macrophage defense mechanisms against intracellular bacteria. Immunological Reviews, 2015-3, roč. 264, čís. 1, s. 182–203. PMID: 25703560 PMCID: PMC4368383. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0105-2896. DOI10.1111/imr.12266.
  32. DUPUIS-MAGUIRAGA, Laurence; NORET, Marion; BRUN, Sonia. Chikungunya Disease: Infection-Associated Markers from the Acute to the Chronic Phase of Arbovirus-Induced Arthralgia. PLoS Neglected Tropical Diseases, 2012-03-27, roč. 6, čís. 3. PMID: 22479654 PMCID: PMC3313943. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1935-2727. DOI10.1371/journal.pntd.0001446.
  33. GREAVES, David R.; LUCAS, Andrew D.. Atherosclerosis: role of chemokines and macrophages. Expert Reviews in Molecular Medicine, 2001/11, roč. 3, čís. 25, s. 1–18. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1462-3994. DOI10.1017/S1462399401003696. (po anglicky)
  34. FRANTZ, Stefan; NAHRENDORF, Matthias. Cardiac macrophages and their role in ischaemic heart disease. Cardiovascular Research, 2014-05-01, roč. 102, čís. 2, s. 240–248. PMID: 24501331 PMCID: PMC3989449. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0008-6363. DOI10.1093/cvr/cvu025.
  35. www.futuremedicine.com, [cit. 2019-02-10]. Dostupné online. DOI:10.2217/fvl.10.93
  36. KOPPENSTEINER, Herwig; BRACK-WERNER, Ruth; SCHINDLER, Michael. Macrophages and their relevance in Human Immunodeficiency Virus Type I infection. Retrovirology, 2012-10-04, roč. 9, s. 82. PMID: 23035819 PMCID: PMC3484033. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1742-4690. DOI10.1186/1742-4690-9-82.
  37. QIAN, Binzhi; POLLARD, Jeffrey W.. Macrophage Diversity Enhances Tumor Progression and Metastasis. Cell, 2010-04-02, roč. 141, čís. 1, s. 39–51. PMID: 20371344 PMCID: PMC4994190. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0092-8674. DOI10.1016/j.cell.2010.03.014.
  38. ENGBLOM, Camilla; PFIRSCHKE, Christina; PITTET, Mikael J.. The role of myeloid cells in cancer therapies. Nature Reviews. Cancer, 07 2016, roč. 16, čís. 7, s. 447–462. PMID: 27339708. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1474-1768. DOI10.1038/nrc.2016.54.
  39. A Malignant Flame [online]. Scientific American, [cit. 2019-02-10]. DOI: 10.1038/scientificamerican0707-60. Dostupné online. (po anglicky)
  40. POLLARD, Jeffrey W.; XUE, Xiao-nan; QIAN, Hong. Macrophages Regulate the Angiogenic Switch in a Mouse Model of Breast Cancer. Cancer Research, 2006-12-01, roč. 66, čís. 23, s. 11238–11246. PMID: 17114237. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0008-5472. DOI10.1158/0008-5472.CAN-06-1278. (po anglicky)
  41. PIENTA, Kenneth J.; GROOT, Amber E. de. Abstract 4060: In vitro human tumor-associated macrophage model implicates macrophage proliferation as a mechanism for maintaining tumor-associated macrophage populations. Cancer Research, 2018-07-01, roč. 78, čís. 13 Supplement, s. 4060–4060. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0008-5472. DOI10.1158/1538-7445.AM2018-4060. (po anglicky)
  42. PITTET, Mikael J.; PFIRSCHKE, Christina; ENGBLOM, Camilla. The role of myeloid cells in cancer therapies. Nature Reviews Cancer, 2016-07, roč. 16, čís. 7, s. 447–462. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1474-1768. DOI10.1038/nrc.2016.54. (po anglicky)
  43. VAVRIN, Z.; TAINTOR, R. R.; HIBBS, J. B.. Macrophage cytotoxicity: role for L-arginine deiminase and imino nitrogen oxidation to nitrite. Science, 1987-01-23, roč. 235, čís. 4787, s. 473–476. PMID: 2432665. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0036-8075. DOI10.1126/science.2432665. (po anglicky)
  44. VLAHOPOULOS, Spiros A.. Aberrant control of NF-κB in cancer permits transcriptional and phenotypic plasticity, to curtail dependence on host tissue: molecular mode. Cancer Biology & Medicine, 2017-8, roč. 14, čís. 3, s. 254–270. PMID: 28884042 PMCID: PMC5570602. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 2095-3941. DOI10.20892/j.issn.2095-3941.2017.0029.
  45. NALDINI, Luigi; MAZZIERI, Roberta; PALMA, Michele De. Genetic Engineering of Hematopoiesis for Targeted IFN-α Delivery Inhibits Breast Cancer Progression. Science Translational Medicine, 2014-01-01, roč. 6, čís. 217, s. 217ra3–217ra3. PMID: 24382895. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1946-6234. DOI10.1126/scitranslmed.3006353. (po anglicky)
  46. Weisberg SP, McCann D, Desai M, Rosenbaum M, Leibel RL, Ferrante AW. Obesity is associated with macrophage accumulation in adipose tissue" Journal of Clinical Investigation 2003; 112:1796–808.
  47. BOUTENS, Lily; STIENSTRA, Rinke. Adipose tissue macrophages: going off track during obesity. Diabetologia, 2016, roč. 59, s. 879–894. PMID: 26940592 PMCID: PMC4826424. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0012-186X. DOI10.1007/s00125-016-3904-9.
  48. OBIN, Martin S.; GREENBERG, Andrew S.; FORTIER, Melanie. Adipocyte death defines macrophage localization and function in adipose tissue of obese mice and humans. Journal of Lipid Research, 2005-11-01, roč. 46, čís. 11, s. 2347–2355. PMID: 16150820. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0022-2275. DOI10.1194/jlr.M500294-JLR200. (po anglicky)
  49. KÜHL, Anja A.; ERBEN, Ulrike; KREDEL, Lea I.. Diversity of Intestinal Macrophages in Inflammatory Bowel Diseases. Frontiers in Immunology, 2015-12-07, roč. 6. PMID: 26697009 PMCID: PMC4670857. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 1664-3224. DOI10.3389/fimmu.2015.00613.
  50. a b SMYTHIES, Lesley E.; SELLERS, Marty; CLEMENTS, Ronald H.. Human intestinal macrophages display profound inflammatory anergy despite avid phagocytic and bacteriocidal activity. Journal of Clinical Investigation, 2005-01-03, roč. 115, čís. 1, s. 66–75. PMID: 15630445 PMCID: PMC539188. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0021-9738. DOI10.1172/JCI200519229.
  51. Mowat, Allen Mci (2011). "Mucosal macrophages in intestinal homeostasis and inflammation". Journal of Innate Immunity. 6: 550–564 – via Proquest.
  52. SMYTHIES, Lesley E.; SELLERS, Marty; CLEMENTS, Ronald H.. Human intestinal macrophages display profound inflammatory anergy despite avid phagocytic and bacteriocidal activity. Journal of Clinical Investigation, 2005-01-03, roč. 115, čís. 1, s. 66–75. PMID: 15630445 PMCID: PMC539188. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0021-9738. DOI10.1172/JCI200519229.
  53. BAIN, Calum C; MOWAT, Allan McI. Macrophages in intestinal homeostasis and inflammation. Immunological Reviews, 2014-7, roč. 260, čís. 1, s. 102–117. PMID: 24942685 PMCID: PMC4141699. Dostupné online [cit. 2019-02-10]. ISSN 0105-2896. DOI10.1111/imr.12192.