Preskočiť na obsah

Oblička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Rez obličkou

Oblička (lat. ren, gr. nefros) je:

Nižšie stavovce majú obličky (v užšom zmysle) pozdĺžneho lalokovitého tvaru, cicavce ich majú spravidla fazuľovité.

Oblička človeka

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblička je párový orgán, fazuľovitého tvaru, uložený po stranách lumbálnej chrbtice na zadnej strane brušnej dutiny retroperitoneálne, vo výške L1 - L3. Hornou časťou zadnej plochy nasadajú obličky pod bránicu. Oblička má hmotnosť asi 150 g (variabilita 120 - 300 g), je približne 12 cm dlhá, 6 cm široká a 3 cm hrubá. Pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená. Vo veľkosti obličiek sú určité intersexuálne rozdiely. Mediálna hrana obličky je mierne konkávna, smeruje do stredu a zároveň mierne dopredu. V jej strede je obličková brána (hilus renalis), v ktorej vstupujú a vystupujú cievy (arteria a vena renalis a tenučké miazgové cievy), autonómna nervová spleť - obličková spleť (plexus renalis)- a vývodné močové cesty. Obličková brána sa smerom do obličky prehlbuje do obličkovej zátoky (sinus renalis), čo je prehĺbenina obkolesená obličkovým parenchýmom. Obsahuje obličkovú panvičku, cievy, nervy, väzivo a tuk.

Oblička je obalená tenkým, ale pevným väzivovým puzdrom (capsula fibrosa), na ktoré zvonku prilieha tuková vrstva - tukové puzdro (capsula adiposa). Zvonka ju obaľuje ešte jemná väzivová blana - renálna/Gerotova fascia (fascia renalis). Pri prudkej strate tukovej vrstvy môže byť oblička mierne pohyblivá, môže dokonca zo svojho miesta vykĺznuť (blúdivá oblička - ren migrans).

Na reze obličkou vidieť, že sa skladá z dvoch vrstiev: z kôry obličky a drene obličky. Dreň je tmavšia, radiálne prúžkovaná, tvorí ju viacero (10 - 20) kužeľovitých útvarov pyramides renales. Pyramídy sa skladajú z dolných častí stočených kanálikov, Henleho slučky a zberných kanálikov. Vrchol každej pyramídy (obličková bradavka/papila - papilla renalis), obsahuje drobné otvory (vyústenia zberných kanálikov) a smeruje do obličkovej zátoky, kde zaniká v obličkových kalichoch, ktoré sú súčasťou obličkovej panvičky. Široká báza pyramíd je orientovaná ku kôre, do ktorej lúčovite prestupuje.

Kôra je svetlejšia a vybieha medzi pyramídami vo forme stĺpcov - columnae ranales až k obličkovej zátoke. Kôra obličky sa skladá z dvoch vrstiev. Pri povrchu obličky je vrstva zložená z obličkových teliesok (corpuscula renis), ktoré sa pod lupou javia ako červené bodky. Hlbšia vrstva kôry vybieha medzi pyramídy a prilieha k nim. Tvoria ju rovné obličkové kanáliky.

Obličková pyramída (pyramis renalis) spolu s časťou kôry, ktorá k nej prilieha a spolu s ňou funkčne súvisí, nazýva sa obličkový lalok (lobus renalis). Jednotlivé laloky majú niektoré cicavce od seba oddelené. U človeka v priebehu ontogenézy sú obličky tiež najskôr rozdelené laloky, až v priebehu života sa ich lalokovitý charakter stráca.

Obličky pôsobia ako filter pretekajúcej krvi. Odstraňujú splodiny metabolizmu, regulujú množstvo vody a solí v organizme, zúžastňujú sa na regulácii krvného tlaku, krvotvorby a acidobázickej rovnováhe.Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličiek je nefrón.

Základné charakteristiky obličiek:

  • počet glomerulov v obličkách - asi 2 mil,
  • filtračná plocha glomerulov - asi 2,5 m²,
  • veľkosť pórov membrány glomerulov - 35 - 500 nm,
  • prietok obličkami: 20 - 30 ml/s,
  • glomerulárna filtrácia: 1,3 - 2,3 ml/s na 1,73 m³ povrchu tela,
  • tlak krvi v glomeruloch: 6,7 - 7,3 kPa (50 - 55 torrov,)
  • denné množstvo glomerulárneho filtrátu je okolo 180 l,
  • hustota glomerulárneho filtrátu: 1010 - 500 ml,