Zhubný nádor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
A delenie normálnej bunky, B delenie nádorovej bunky. 1 apoptóza - bunková smrť, 2 poškodená bunka.

Zhubný nádor (iné názvy: malígny nádor, malígny/zhubný novotvar, malígna/zhubná neoplazma, malignóm, rakovinový nádor; rakovina, kancer, zastarano rak; lat. cancer) je nádor, ktorý sa vyznačuje atypiou (rýchla progresia, anomálne jadierka atď.), anapláziou, infiltratívnym rastom a metastazovaním. Ako rakovina (kancer, rak, lat. cancer) sa v širšom zmysle označuje aj zhubné/malígne nádorové ochorenie, teda ochorenie resp. patologický stav prislúchajúce/-ci k alebo vedúce/-ci k vzniku zhubného nádoru.

Slovo rakovina vzniklo kvôli podobnosti prerastajúceho nádoru klepetám raka. Aj v iných jazykoch sa používa táto podobnosť: lat./angl. cancer, nem. Krebs, rus. rak. Pôvodne sa slovom rakovina označoval len karcinóm.

Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt rakoviny v 20. storočí má stúpajúcu tendenciu, ktorá je do značnej miery podmienená vyššou priemernou dĺžkou života najmä vo vyspelých krajinách. V súčasnosti (2003, Národný onkologický register SR) umiera na zhubné nádory v Slovenskej republike štvrtina mužov a pätina žien. Zhubné nádory predstavujú u nás druhú najčastejšiu príčinu smrti, hneď za srdcovocievnymi ochoreniami. v roku 2009 bolo u nás zaznamenaných 23 000 nových onkologických ochorení, kým v roku 1970 len 12 000 (aj keď svoju úlohu tu zohráva skvalitnenie štatistického zberu údajov a lepšia záchytnosť onkologických diagnóz).[chýba zdroj]

Etiológia (príčina vzniku)[upraviť | upraviť zdroj]

Rakovina je chorobou primárne genetického pôvodu. Zmeny v bunke, ktoré nakoniec vedú k vzniku zhubného, tzv. malígneho nádoru sú vždy dôsledkom mutácií DNA určitých génov. Gény, ktorých mutácia ovplyvňuje vznik a vývoj nádoru, sa rozdeľujú na 2 skupiny:

  • gény regulujúce rast buniek - táto skupina reguluje delenie buniek a rozdeľuje sa na dve ďalšie podskupiny:
    • onkogény - priamo stimulujú rast, či už podporou delenia alebo zábranou riadenej smrti (apoptózy) buniek. Ich mutácie sú aktívne a v rámci bunky autozomálne dominantné (pre účinok stačí, že zmutuje len jeden z dvojice génov).
    • tumor supresorové gény (starší názov "antionkogény")
  • gény opravujúce poškodenú DNA - ich poškodenie zvyšuje výrazne riziko, že dôjde k mutácii, ktorá spôsobí nekontrolovateľné množenie buniek.

Viaceré veľké štúdie jednoznačne potvrdzujú účasť životného prostredia a životného štýlu na vznik určitých druhov rakoviny. Je známe, že chemické znečistenie (chemické karcinogény) alebo vystavenie sa vplyvu ionizujúceho žiarenia (fyzikálne karcinogény), môžu zhubné ochorenie vyvolať. K ďalším známym faktorom vzniku niektorých typov rakoviny patria vírusy (biologické karcinogény), ktoré špecificky narušia DNA buniek v mieste regulačných génov.

Výskyt zhubných ochorení stúpa s vekom. To je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobené tým, že karcinogénne faktory môžu na organizmus pôsobiť dlhšie a šanca na vznik rozhodujúcej mutácie sa zvyšuje. Vďaka hygiene a modernej medicíne sa dnes ľudia vo vyspelých krajinách dožívajú dlhšieho veku, a to do istej miery vysvetluje zvýšený výskyt rakoviny v západnom svete.
U detí a dospievajúcej mládeže sú najčastejšími formami rakoviny leukémie, sarkómy a nefroblastóm. Našťastie sú vzácne a ich liečenie v posledných rokoch značne pokročilo.

Významnú obrannú úlohu má imunitný systém ľudského tela. Abnormálne bunky v ľudskom tele sa neustále vytvárajú, ale samodeštrukčný mechanizmus (apoptóza) a imunitný systém ich obvykle ničí.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najpoužívanejšie metódy liečby sa považuje chirurgia, chemoterapia a radiačná terapia.