Obezita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Obezita
Obesity-waist circumference.PNG
Obvod pásu muža s ideálnou hmotnosťou, s nadváhou (nad 94 cm), obézneho (nad 102 cm)
Klasifikácia
MKCH-10 E66 Tučnota – obezita (odkaz)

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Obezita, tučnota (lat. obēsus – tučný; ob- = okolo, edere = jesť) alebo adipozita je nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin. Dochádza k nej, ak je príjem energie väčší ako výdaj. Príčinou je najčastejšie kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsob výživy v detstve. Málokedy ide o jednotlivú konkrétnu príčinu, ako depresia alebo endokrinologické ochorenie.

Pre belošský európsku populáciu je podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) definovaná indexom telesnej hmotnosti (body-mass index, BMI) vyšším ako 30. Pre ázijskú a pacifickú populácii je obezita definovaná BMI vyšším ako 25, niekedy ako 27. Hodnota BMI v rozmedzí 25 – 30 u belošskej európskej populácie je označovaná ako nadváha.

Endokanabinoidný systém organizmu a obezita[upraviť | upraviť zdroj]

Obezna žena v bikinach.

Obezita ako súčasť viacerých všeobecne známych rizikových metabolického syndrómu sa žiaľ stáva fenoménom modernej doby. Nadmerná ponuka zdrojov energie vedú spolu s nedostatkom pohybu a sedavým spôsobom života k hromadeniu kalórií vo forme tuku so všetkými dôsledkami. V zmnoženom tukovom tkanive obéznych prebieha množstvo interakcií a zmien, modifikácií početných hormonálnych metabolických signálov účinkujúcich takmer na všetkých úrovniach. Zisťujeme, že významnú úlohu v regulácii príjmu a výdaja energie zohrávajú, okrem inzulínu, molekuly hormonálnej povahy ako leptín, rezistín, adiponektín a ghrelín, ale aj cytokíny, a dokonca aj niektoré de novo definované a doteraz nepoznané fyziologické systémy. Významnú úlohu v regulácii príjmu potravy majú dva vzájomne sa ovplyvňujúce systémy – opioidný, melatoninergný a endokanabinoidný. Zodpovedajú, ako je známe, aj za psychotropné, analgetické a imunomodulačné účinky svojich aktivátorov-agonistov.

Problematika drogových závislostí predstavuje nemenej závažný celospoločenský problém. Na prvý pohľad zdanlivo nesúvisí s témou obezity a metabolického syndrómu. Poznávanie mechanizmov účinkov „najzneužívanejšej“, tzv. mäkkej drogy – marihuany na ľudský organizmus však, paradoxne, viedlo pred takmer 20 rokmi k objaveniu spomínaného endokanabinoidného systému (EKS), ktorého ovplyvnenie môže významne prispieť k zníženiu kardiometabolického rizika.

Endokanabionoidný systém spoluzodpovedá nielen za vznik závislosti na niektorých návykových látkach, ale aj reguláciu energetickej rovnováhy človeka, príjmu potravy a telesnej hmotnosti. Získal svoj názov od rastliny konope /Cannabis sp./. Už od staroveku sa usušené a rozomleté listy, plody alebo šišky tejto rastliny zneužívajú pre ich analgetické a euforické účinky ako návyková látka marihuana. Najstaršie dôkazy sú z doby pred 7 tisíckami rokov v starom Babylone. Účinnými psychoaktívnymi látkami, ktoré konopa obsahuje sú lipofilné alkaloidy, nazývané kanabinoidy. Tie pôsobia prostredníctvom aktivácie 2 typov kanabinoidných receptorov CB1 a CB2 /CB, z angl. cannabinoid/.

Predklinickými štúdiami na zvieratách sa dokázalo, že CB1 receptory sú exprimované centrálne, v rôznych oblastiach mozgu zodpovedajúcimi za kontrolu chuti do jedla, ale aj periférne, v kostrovom svalstve, tukovom tkanive a pečeni. Aktivácia týchto receptorov má celkový anabolický efekt na organizmus. dochádza k narušeniu energetickej rovnováhy. Na úrovni CNS dochádza k ovplyvneniu energetickej rovnováhy so zvýšenou chuťou do jedla. Za normálnych okolností sa po najedení znižuje hladina endokanabinoidov a naopak počas zvyšuje počas hladovania.

Význam stimulácie CB2 receptorov je viac menej neznámy. Sú prevažne súčasťou membrán imunokompetentných a hematopoetických buniek.

Prirodzenými agonistami týchto receptorov sú látky – endokanabinoidy – odvodené od kyseliny arachidónovej s autokrinno-parakrinnými účinkami – anandamid a 2-arachidonylglycerol. Pozoruhodné je, že aktivita EKS je za normálnych okolností nízka. Endokanabinoidy sa syntetizujú za normálnych okolností on demand a hneď podliehajú rýchlej degradácii. Stimulácia je teda iba krátkodobá a obmedzená na tie bunky a tkanivá, ktoré boli vystavené stresu a zvyčajne končí, keď sa organizmus z prechodného nerovnovážneho stavu zotaví. Niektoré chronické patologické stavy ako napr. dlhotrvajúci nadmerný príjem potravy alebo abúzus nikotínu, však môžu viesť k dlhotrvajúcej a nadmernej stimulácii EC systému, a z toho vyplývajúce metabolické a vaskulárne dôsledky.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obezita môže byť androidného typu, takzvaný mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha. Druhý typ je gynoidný, takzvaný ženský typ, s hromadením tuku v oblasti bokov.

Klasifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Klasifikácia podľa MKCH:

  • E66: Tučnota – obezita
    • E66.0: Tučnota zavinená hyperalimentáciou
    • E66.1: Tučnota zavinená chemickými látkami
    • E66.2: Extrémna tučnota s mechúrikovou hypoventiláciou (Pickwickovský syndróm)
    • E66.8: Iná tučnota (Patologická tučnota)
    • E66.9: Nešpecifikovaná tučnota

Objektívne meranie[upraviť | upraviť zdroj]

Na meranie sa najčastejšie používa telesný hmotnostný index (BMI; angl. Body Mass Index). Tento index ale nie je sám osebe dostatočne presný, pretože nezohľadňuje podiel hmotnosti svalov a kostí vzhľadom na celé telo.

Riziká chorôb[upraviť | upraviť zdroj]

Obezita je rizikovým faktorom veľa chorôb. Medzi najčastejšie a najvážnejšie patrí ateroskleróza, trombóza žíl a ostatné srdcovo-cievne choroby, žlčové kamene, choroby kĺbov a chrbtice, cukrovka (lek. diabetes mellitus), rakovina pŕs a kožné infekcie. Z hľadiska vzniku srdcovo-cievnych chorôb je horšia obezita androidného typu. Tento typ býva tiež oveľa častejšie spojený s inzulínovou rezistenciou.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]