Infarkt myokardu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Infarkt myokardu
Heart inferior wall infarct.jpg
infarkt spodnej steny
Klasifikácia
MKCH-10 I21 – I22 (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systém srdce
Mortalita 46 %
Mortalita 59 %

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Infarkt myokardu (iné názvy pozri nižšie) je akútna nekróza (odumretie) okrsku srdcového svalu (myokardu) následkom prerušenie prívodu krvi. Dochádza k nemu náhlym uzáverom srdcovej (koronárnej) tepny, najčastejšie následkom trombózy, nasadajúcej na prasknutý aterosklerotický plát, čím zanikne protizrážanlivá ochrana endotelu tepny. Aterosklerotický plát vzniká dlhodobým ukladaním tukových látok do steny cievy, podkladom je teda ateroskleróza. Ďalšou príčinou môže byť uzáver, spôsobený spasmom koronárnej tepny, zriedkavo iným materiálom alebo plynovou bublinkou (príhody pri potápaní). Následkom uzatvorenia koronárnej tepny môže byť aj zástava obehu (náhla srdcová smrť) v dôsledku arytmie - fibrilácie komôr. Pokiaľ nie je krvný prúd v postihnutej tepne obnovený do 2 hodín, dochádzka k nevratnému poškodeniu svaloviny postihnutej časti srdca. Obnovenie prietoku krvi aj po 2 hodinách je účelné, pretože časť svaloviny je nedokrvená len čiastočne a môže sa zotaviť aj po dlhšej dobe. Rozhodujúcim faktorom pri liečbe akútneho infarktu myokardu je teda čas a pri podozrení treba vždy včas kontaktovať zdravotnícku záchrannú službu.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenské názvy tejto choroby sú: infarkt myokardu[1], infarkt[2], srdcový infarkt[3][4], infarkt srdca[5], infarkt srdcového svalu[6], srdcový záchvat [7], staršie: srdcová mŕtvica[1], staršie: srdcová porážka[1], nesprávne (bohemizmus): záhať (srdcového svalu)/srdcová záhať[8][9].

Príčiny vzniku infarktu[upraviť | upraviť zdroj]

Základnou príčinou je ukladanie lipidov (cholesterolu) do steny tepny - vznik aterosklerotického plátu, ktorý zužuje jej priesvit. To môže spôsobiť bolesti pri námahe, typicky lokalizované za hrudnou kosťou s vyžarovaním do ľavej ruky, krku alebo nadbrušku, nazývané angina pectoris. V dôsledku prasknutia aterosklerotického plátu a nasledovného zhlukovania krvných doštičiek dochádza k čiastočnému alebo úplnému uzáveru tepny a nedokrveniu (ischémii) srdcového svalu (myokardu) za uzáverom. Vyskytuje sa aj infarkt myokardu následkom spasmu (kŕča) koronárnej tepny, zriedkavo jej zápalu (arteritídy) alebo vonkajšieho poranenia. Vyvolávajúce momenty môžu byť fyzická záťaž, vystavenie stresu, chladu, ale infarkt môže vzniknúť aj bez zrejmej príčiny.

Rizikové faktory pre vznik infarktu myokardu[upraviť | upraviť zdroj]

Sú vcelku zhodné s rizikovými faktormi aterosklerózy:

Epidemiológia[upraviť | upraviť zdroj]

Infarkt myokardu sa považuje za civilizačnú chorobu. Je vo veľkej väčšine prípadov dôsledkom aterosklerózy koronárnych tepien. Vyskytuje viac u mužov ako u žien. Najviac ohrození sú muži nad 50 rokov a ženy nad 60 rokov. Toto ochorenie sa však úplne nevyhýba ani mladším ľuďom, ktorí majú genetické predispozície alebo veľmi zlú životosprávu. Infarkt myokardu spolu s anginou pectoris (akútne koronárne syndrómy) sú akútnymi formami Ischemickej choroby srdca, na ktoré ročne zomiera množstvo ľudí.

Druhy infarktov myokardu[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa lokalizácie[10][upraviť | upraviť zdroj]

Lokalizácia infarktu myokardu je daná tým, ktorá koronárna tepna je postihnutá uzáverom.

Lokalizácia infarktu myokardu, EKG lokalizácia zmien, postihnutá koronárna tepna
Lokalizácia infarktu obraz elevácie ST segmentu - EKG zvody postihnutá tepna
predný (anteroseptálny) V1-V4 ramus interventricularis anterior (RIA)
rozsiahly predný (anterolaterálny) V1-V6 ramus interventricularis anterior (RIA)
bočný (laterálny) I,aVL,V5,V6 ramus circumflexux (RCX) a ďalšie
spodný (diafragmálny) II,III, aVF art. coronaria dx. (RCA) alebo RCX
zadný depresie ST vo V1-V3 (elevácie až V7 - V9) ramus circumflexus (RCX)
pravej komory V1, V4R art. coronaria dx. (RCA)

Podľa EKG obrazu[11][upraviť | upraviť zdroj]

  • Akútny infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu na EKG (STEMI): infarkt sa prejavuje klinickými príznakmi a typickými zmenami na EKG - eleváciami ST segmentu. Je väčšinou spôsobený trombom v koronárnej artérii, ktorý je bohatý na fibrín a úplne uzatvára jej lumen. Na základe tohto obratu sa pristupuje k urgentnej revaskularizáčnej liečbe.
  • Akútny infarkt myokardu bez pretrvávajúcich elevácii ST segmentu na EKG (NSTEMI): infarkt sa prejavuje klinickými príznakmi, ale na EKG nie sú typické zmeny - elevácie ST segmentu. Býva prítomný len čiastočne obturujúci trombus, zväčša bohatý na krvné doštičky (trombocyty), alebo sú prítomné drobné periférne ložiská nekrózy. Sú pozitívne biochemické markery zániku myokardu (troponín). V tomto prípade sa nepristupuje k urgentnej revaskularizačnej liečbe.
  • Medzi akútne koronárne syndrómy patrí aj nestabilná angina pectoris (bolesti sú intenzívnejšie, iného charakteru a dlhšie trvajúce, ako obvykle pri stabilnej angine pectoris), ktorú od infarktu myokardu odlišuje negativita biochemických markerov zániku myokardu.

Podľa príznakov[10][upraviť | upraviť zdroj]

Infarkt myokardu môže prebiehať s typickými príznakmi, ale príznaky môžu byť aj netypické (napríklad príznaky akútneho srdcového zlyhania). Vyskytujú sa aj infarkty bezpríznakové - klinicky nemé, časté napr. u pacientov s diabetes mellitus s neuropatiou.

Príznaky a diagnostika[10][12][upraviť | upraviť zdroj]

Typická je silná pálivá alebo tlaková bolesť za hrudnou kosťou s vyžarovaním  do krku, čeľuste, ľavej hornej končatimy, nadbruška alebo chrbta - angina pectoris. Môže sa vyskytnúť pocit slabosti, poruchy vedomia, pocit búšenia srdca, dýchavica, potenie, bledosť, čo skôr už bývajú príznaky komplikácii.

Predný infarkt myokardu
EKG obraz predného infarktu myokardu s eleváciami ST segmentu vo zvodoch V1 - V3

Infarkt myokardu nemá typické príznaky, zistiteľné pri fyzikálnom vyšetrení. Pokles krvného tlaku, tachykardia, posluchový nález na pľúcach, šelesty na srdci, poruchy vedomia sú už príznaky komplikácii.

Pre diagnózu infarktu myokardu je spravidla dostačujúce vyšetrenie EKG a biochemických indikátorov nekrózy myokardu (srdcovej svaloviny), spravidla troponínu T alebo troponínu T. Elektrokardiografický nález sa stáva špecifický v priebehu desiatok minút až hodín. Diagnostické sú významné elevácie ST segmentu (pri STEMI) v najmenej dvoch susedných zvodoch o najmenej 0,1 mV (1 mm pri obvyklej kalibrácii), alebo (pri NSTEMI) depresie ST a/alebo zmeny vlny T - zníženie, negativizácia, alebo novovzniknutá blokáda Tawarovho ramienka. Hlavne u pacientov s viacročnou ischemickou chorobou srdca a určitými dlhodobými zmenami na EKG je v prípade negativity prvého záznamu dôležité zhotovenie jedného, alebo viacerých kontrolných EKG a ich porovnanie z hľadiska vývoja nových zmien. Vzhľadom na potrebu neodkladnej revaskularizačnej liečby sa považuje za dostatočné pre stanovenie diagnózy STEMI prítomnosť typických príznakov a typických zmien - elevácii ST segmentu na EKG. Nie celkom jednoznačný je názor o náleze ľavoramienkovej blokády, ktorá môže byť aj dôsledkom chronickej ischemickej choroby srdca. V prípade NSTEMI bývajú rozhodujúce biochemické makrkery, ktoré bývajú pozitívne do hodiny od vzniku infarktu myokardu.

Echokardiografický obraz infarktu prednej steny ľavej komory
Echokardiografický obraz infarktu prednej steny ľavej komory, hrotu a medzikomorovej prepážky, ktorá je akinetická (stratila pohyblivosť - červená značka) na rozdiel od zadnej steny komory, ktorá je pohyblivá (zelená značka). Projekcia PST-LA, hrot srdca je vľavo, v strede vidno cípy mitrálnej a vpravo aortálnej chlopne.

Žiadny z nálezov nie je stopercentne špecifiký pre akútny infarkt myokardu. Klinický a elektrokardiografický obraz a biochemické markery môžu byť rovnaké aj v prípade disekcie ascendentnej aorty, pri ktorej je trombolytická liečba kontraindikovaná. Jednoduché nemusí byť ani odlíšenie NSTEMI od pľúcna embólia alebo perikarditídy. Preto je potrebné čím skôr doplniť echokardiografické vyšetrenie, pri ktorom sa väčšinou dá veľmi skoro zistiť typická porucha pohyblivosti steny ľavej srdcovej komory a prinajmenšom vysloviť podozrenie na iné choroby s podobnými príznakmi.  

Diferenciálna diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Podobné príznaky sprevádzajú pľúcnu embóliu, perikarditídu, pleuritídu, pneumothorax, disekciu aorty, pálenie žáhy a peptický vred, bolesti, vyžarujúce z chrbtice, bolesti sternokostálnych skĺbení, mediastinitídu, Tietzov syndrom, panický atak a iné. Urgentná diferenciálna diagnostika sa vykonáva u každého pacienta s bolesťami na hrudníku.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Prednemocničná starostlivosť[13][upraviť | upraviť zdroj]

Pri podozrení na akútny infarkt myokardu je potrebné neodkladne pacientovi podať 150 - 300 mg kyseliny acetylsalicylovej (Acylpyrin, Aspirin). K čiastočnému zmierneniu bolestí môže dôjsť po podaní nitroglycerínu alebo isoisorbid dinitrátu pod jazyk alebo v sprayi, avšak v prípade infarktu pravej komory môže dôjsť k výraznému poklesu krvného tlaku, ktorý treba liečiť neodkladným podaním tekutín v infúzii. Pacient musí zotrvať v pokoji, bez fyzickej aj psychickej záťaže. Treba zhotoviť štandardný 12 - zvodový EKG záznam, ktorý má zhodnotiť lekár (prípadne aj jeho zobrazenie na diaľku) a rozhodnúť o ďalšom postupe. Pacient musí mať zaistený prístup do žily a trvalé monitorovanie EKG. Podľa potreby má dostať malú dávku sedatíva a opiátového analgetika, napr. morfínu. Aplikácia kyslíka sa odporúča len pri poklese saturácie krvi pod 90%. V prípade malígnej arytmie (napr. fibrilácie komôr), resp. straty vedomia  treba neodkladne začať s kardiopulmonálnou resuscitáciou.

Akútny infarkt myokardu s eleváciami ST segmentu (STEMI)[13][upraviť | upraviť zdroj]

Stent - PCI
Stent, zavedený do koronárnej artérie po katétri (modrý), katéter je zavedený do koronárnej tepny po drôtenom vodiči cez femorálnu alebo radiálnu tepnu.

V prípade STEMI je základným cieľom reperfúzia - obnova prietoku ("otvorenie") infarktovej tepny. Preferovanou možnosťou je perkutánna koronárna intervencia - rozšírenie alebo otvorenie miesta uzáveru koronárnej tepny katétrom so špeciálnym balónikom (balónková angioplastika) s prípadným vystužením postihnutého miesta sieťovou protézou - stentom. Tento postup sa označuje ako primárna perkutánna koronárna intervencia (p-PCI - primary percutaneous coronary intervention). Druhou možnosťou je fibrinolytická liečba - rozpustenie vznikajúcej zrazeniny infúziou fibrinolytika - lieku, ktorý rozpúšťa fibrínové vlákna v krvnej zrazenine.  Použiť by sa mali preparáty  tenecteplase, alteplase, alebo reteplase. Pacienti, určení k reperfúznej liečbe, by mali čím skôr dostať aj prvú dávku lieku, zabraňujúceho zhlukovaniu trombocytov, napr. 600 mg clopidogrelu.

Stanovenie diagnózy STEMI by nemalo trvať viac, ako 10 minút.  V prípade, že je realizovateľná p-PCI do 120 minút (čas do zavedenia vodiča), pacient by mal byť transportovaný priamo na príslušné pracovisko. Ináč by mal dostať čo najskôr fibrinolytikum, najlepšie ešte počas prevozu do nemocnice, ale najneskôr do 120 minút. Výsledky oboch spôsobov liečby sú porovnateľné; nakoľko však po fibrinolýze by mal pacient podstúpiť koronárnu angiografiu, prípadne PCI, je jednoduchšie pacientov smerovať k p-PCI, kedykoľvek to je možné.

V prípade neúspechu fibrinolýzy sa čo najskôr vykonáva takzvaná záchranná PCI.

Akútny infarkt myokardu bez pretrvávajúcich elevácii ST segmentu (NSTEMI)[12][upraviť | upraviť zdroj]

V prípade NSTEMI sú pacienti liečení nízkomolekulárnym heparínom (LMWH - low molecular weight heparin), napr. enoxaparínom, ďalej dostávajú  tzv. duálnu antitrombotickú liečbu, pozostávajúcu z kyseliny acetylsalicylovej a ďalšieho inhibítora agregácie trombocytov (P2Y12) - clopidorgel, prasugrel, ticagrelor a betablokátor. V prípade pretrvávajúcich ťažkostí je indikovaná koronárna angiografia a prípadne PCI.

Nasledovná liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Pacienti po infarkte myokardu dostávajú 8 - dňovú liečbu heparínom (nefrakcionovaným alebo nízkomolekulárnym) a ďalej užívajú 12 mesiacov tzv. duálnu antitrombotickú liečbu.  Bez ohľadu na hladinu cholesterolu (LDL cholesterolu) sa odporúča podávanie lieku zo skupiny statínov (napr. atorvastatin), ďalej betablokátora a niektorého preparátu zo skupiny ACE inhibítorov alebo ARB. V minulosti mali pacienti predpísaný dlhodobý pokoj na lôžku (ktorý pravdepodobne viedol za vtedajšej liečby k zbytočným pľúcnym embóliam), dnes sa v nekomplikovaných prípadoch povoľuje pohybová aktivita od prvých dní a spravidla po týždni môžu byť pacienti bez komplikácii prepustení do ambulantnej starostlivosti.

V prípade, že revaskularizačná liečba nebola úspešná, zvažuje sa bypassová operácia.

Pre liečbu pacientov s akútnym infarktom myokardu sú k dispozícii aj ďalšie lieky, napríklad antiagregancia a antikoagulancia, ktoré sa používajú skôr v špeciálnych situáciach.

Komplikácie[14][upraviť | upraviť zdroj]

Mechanické[upraviť | upraviť zdroj]

Ruptura - prederavenie  voľnej  steny komory  často končí  letálně. Dochádza k tamponáde (stlačeniu srdca, čo zabraňuje prítoku krvi zo žíl) a zástave obehu. Klinicky sa prejavuje poklesom krvného tlaku a rozvojom cirkulačného šoku. Rozlišujú sa 3 typy ruptúry: - typ I sa objavuje do 24 hodín, spravidla po prednom infarkte, typ II je spôsobený eróziu na rozhraní nekrotického a zdravého myokardu a typ III súvisí s vytvorením aneuryzy komory. Diagnóza sa dá stanoviť echokardiografickým vyšetrením, pacient sa dá dočasne stabilizovať perikardocentézou so súčasným doplnením intravaskulárneho objemu  a riešiť kardiochirurgicky (infarktektómia, záplata), pokiaľ je dosiahnuteľné takéto pracovisko.

Ruptura komorového septa (medzikomorovej prepážky) má za následok prenikanie krvi z ľavej do pravej komory.  Prejavuje sa nálezom nového šelestu na srdci. Diagnóza sa dá stanoviť echokardiograficky. Dochádza k preťaženiu pravej komory, prípadne aj  k poklesu krvného tlaku až vývoju zlyhania oboch komôr a rozvoju kardiogénneho šoku. Liečba je kardiochirurgická, v niektorých prípadoch sa dá defekt uzatvoriť perkutánnou intervenciou pomocou okluderu.

Ruptura (pretrhnutie) papilárního svalu vede k rôzne závažnej  insufficiencii mitrálnej chlopne. Vzniká najčastejšie 7- 10 dní po infarkte. Prejavuje sa novým systolickým šelestom a rôzne závažným zlyhaním ľavej srdcovej komory, prípadne až kardiogénnym šokom. Diagnóza sa stanovuje echokardiograficky. Pacient sa stabilizuje obvyklou liečbou srdcového zlyhania a nasledovne sa kardiochirurgicky lieči mitrálna insufficeincia (najčastejšie náhradou chlopne).

Aneuryzma (vydutie) ľavej komory  ohrozuje pacienta pacienta rupturou alebo vznikom trombu s nasledovnou embolizáciou. Je potrebná antikoagulačná liečba.

V dôsledku mechanických komplikácii, ale aj následkom straty funkcie časti ľavej srdcovej komory často dochádza k zlyhaniu ľavej komory, ktoré sa lieči tak, ako srdcové zlyhanie iného pôvodu. Akútne srdcové zlyhanie v prvých hodinách po vzniku infarktu myokardu je dôvodom k neodkladnej p-PCI, a to aj v rámci kardiopulmonálnej resuscitácie a poresuscitačnej starostlivosti, pokiaľ je dostupné pracovisko s potrebným vybavením. Z liekov sa používajú v prvom rade intravenózne podávané nitráty a ACE inhibítory.

Arytmické[upraviť | upraviť zdroj]

V akútnej fáze infarktu myokardu vznikajú arytmie dosť často a bývajú aj závažné. fibrilácia komôr a bezpulzová komorová tachykardia môže viesť ku klinickej smrti už v prvých minútach po vzniku infarktu. Lieči sa neodkladne defibriláciou (elektrickým výbojom) v rámci kardiopulmonálnej resuscitácie. Menej závažné sú supraventrikulárne arytmie (fibrilácia predsiení, supraventrikulárna tachykardia), ktoré sa liečia podľa stupňa naliehavosti - v prípade, že sú príčinou srdcového zlyhania, tiež urgentne - elektrokardioverziou, prípadne podaním antiarytmík. Vždy je treba zistiť, či k vzniku porchy rytmu neprispely abnormálne hladiny minerálov v krvi.

Pri rozsiahlom prednom infarkte vznikajú predsieňovokomorové blokády (AV blokády) rôzneho stupňa, ktoré sú často spojené so zlou prognózou pacienta. Ak je ich dôsledkom bradykardia, býva nutná liečba dočasnou alebo neskôr trvalou kardiostimuláciou. Extrasystolické arytmie samotné môžu byť predzvesťou závažnejších arytmii, samé osebe však pacienta väčšinou neohrozujú.

Ostatné[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi ďalšie komplikácie akútneho infarktu myokardu patria ochorenia perikardu - pericarditis epistenocardiaca, Dresslerov syndróm, intrakardiálna trombóza a tiež hlboká žilová trombóza s pľúcnou embolizáciou v dôsledku dlhého pobytu na lôžku.

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Číselné údaje o prognóze pacientov s akútnym infarktom myokardu sa výrazne rôznia podľa toho, z akého súboru pacientov boli vyzbierané základné údaje. Údaje o úmrtnosti väčšinou neberú do úvahy prípady náhlej srdcovej smrti (tieto ani nebývajú dostupné) a často ani prednemocničné úmrtia. Pred približne 30 rokmi sa úmrtnosť udávala na približne 30%, dnes sa udáva pokles pod 10%. Je to nesporne dané výrazným pokrokom v liečbe, na druhej strane vďaka zlepšenej diagnostike môžu byť rozpoznané aj ľahké infarkty s prirodzene priaznivou prognózou, ktoré v minulosti neboli rozpoznané.

Prognóza je podstatne horšia v prípade srdcového zlyhania (Killipova klasifikácia udáva udáva 2,8-6% úmrtnosť pre pacientov bez srdcového zlyhania, 8,8-38% v prítomnosti srdcového zlyhania a 81% pre kardiogénny šok - čísla sa tiež rôznia), výrazne je horšia pri závažných mechanických komplikáciach. Arytmické komplikácie zhoršujú hlavne úmrtnosť v prednemocničnej fáze, neskôr bývajú arytmie skôr prognostickým znakom, ako hlavnou príčinou úmrtí.

Prevencia[upraviť | upraviť zdroj]

Prevencia infarktu myokardu je rovnaká, ako u ostatných srdcovocievnych ochorení. Cieľom prevencie kardiovaskulárnych ochorení je dosiahnuť nasledovné[15]:

  • Nefajčiť
  • Výber zdravých jedál: pestrá strava, primeraný príjem energie. Odporúčané: ovocie, zelenina, celozrnný chlieb a pečivo, chudé mäso, ryby, nízkotučné mliečne výrobky. Redukovať nasýtené tuky.
  • 30 minút miernej fyzickej aktivity denne
  • BMI (body mass index - index telesnej hmotnosti) pod 25kg/m2 a vyhnúť sa centrálnej obezite. Vyhnúť sa nárastu hmotnosti, ak je obvod pása u žien 80-88 cm a u mužov 94 - 102 cm; ak je väčší než 88, resp 102 cm, je žiadúca redukcia hmotnosti.
  • krvný tlak pod 140/90 mmHg
  • celkový sérový cholesterol pod 5 mmol/l
  • LDL cholesterol pod 3 mmol/l
  • glykémia pod 6 mmol/l

U rizikových osôb sa odporúča udržať krvný tlak pod 130/80 mmHg, celkový cholesterol pod 4,5 mmol/l, LDL cholesterol pod 2,5 mmol/l (ak je dosiahnuteľné, tak pod 2 mmol/l), glykémia nalačno pod 6 mmol/l, HbA1c pod 6,5%, ak je dosiahnuteľné. Treba zvážiť kardioprotektívnu liečbu u vysokorizikových osôb, zvlášť u tých, ktorí majú stanovenú diagnózu aterosklerotického kardiovaskulárneho ochorenia.

V rámci sekundárnej prevencie (po prekonanom infarkte) pacienti spravidla dostávajú liečbu dyslipidémia alebo preventívnu medikáciu hypolipidemikom (spravidla zo skupiny statínov - atorvastatin, pravastatin, simvastatin) s cieľom znížiť hladinu LDL cholesterolu a zabrániť zhoršovaniu aterosklerózy, duálnu antiagregačnú liečbu (znižujúcu sklon k zhlukovaniu krvných doštičiek - trombocytov na poškodenom mieste tepny - základný mechanizmus vzniku uzáveru: acetylsalicytová kyselina s clopidogrelom, ticagrelorom a pod.), liečbu betablokátorom (carvedilol, nebivolol, bisoprolol...), chrániacu myokard pred poškodením ischémiou, prípadne liečbu ACE inhibítorom.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c infarkt myokardu. In: Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Veda a Encyklopedický ústav SAV, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In - Kalg), s. 71.
  2. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; ŠALING, Samo; MANÍKOVÁ, Zuzana. Slovenčina bez chýb. 1. vyd. Veľký Šariš : SAMO, 1998. ISBN 809675243X. S. 71.
  3. LANGOVÁ, Tatiana. Anglicko-slovenský slovník medicíny. 2. upr. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 596 s. ISBN 80-224-0527-2. S. 289.
  4. infarkt. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 220.
  5. infarkt. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 292.
  6. Sestra. Odborný mesačník pre ošetrovateľstvo. Bratislava: Sanoma Magazines Slovakia, 2004, roč. 5, č. 5
  7. LANGOVÁ, Tatiana. Anglicko-slovenský slovník medicíny. 2. upr. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 596 s. ISBN 80-224-0527-2. S. 60.
  8. ONDRUŠ, B. Poznámky k slovenskej lekárskej terminológii. Slovenské odborné názvoslovie (Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied), 1960, roč. 8, čís. 6, s. 187. ISSN 0560-3048.
  9. Lekár radí - Infarkt a srdcovocievne ochorenia. In: Chýrnik, roč. 9, č. 5, máj 2012, S. 3
  10. a b c KLENER, Pavel; ET AL.. Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.. 6. vyd. Praha : Galén, 2006. S. 263 - 274..
  11. KOVÁŘ, František. Akútny infarkt myokardu: zásady aktuálneho manažmentu. Via practica (Solen), 2007, roč. 4, čís. 11, s. 506–509.
  12. a b ROFFI, Marco, et al. 2015 ESC Guidelines for the management of acute coronary syndromes in patients presenting without persistent ST-segment elevation. European Heart Journal (Oxford Academic), 2016 January 14, roč. 37, čís. 3, s. 267–315. Dostupné online. DOIdoi:10.1093/eurheartj/ehv320.
  13. a b IBANEZ, Borja, et al. 2017 ESC Guidelines for the management of acute myocardial infarction in patients presenting with ST-segment elevation. European Heart Journal (Oxford Academic), 7 January 2018,, roč. 39, čís. 2, s. 119–177. DOIhttps://doi.org/10.1093/eurheartj/ehx393.
  14. KONDUR, Ashok, K.. Complications of Myocardial Infarction [online]. Medscape, Dec 18, 2014, [cit. 2018-01-16]. Dostupné online.
  15. GRAHAM, Ian, et al. European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice: executive summary. European Journal of Cardiovascular prevention and rehabilitation, sept. 2007, roč. 14, čís. supplement 2.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Infarkt myokardu na českej Wikipédii.
  • článok je rozšírený a aktualizovaný na základe uvedených referencii