Perikarditída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Perikarditída (lat. pericarditis) je zápalové ochorenie perikardu. Býva spojená s tvorbou zápalovej tekutiny (perikardiálny výpotok, fluidoperikard) medzi dvoma vrstvami perikardu - vonkajšieho blanitého obalu srdca; kým sa táto tekutina vytvorí, pohyby srdca spôsobujú charakteristické bolesti pri trení oboch vrsiev. Rýchlo sa tvoriaca tekutina pri akútnej perikarditíde môže stlačiť srdce do tej miery, že sťaží až znemožní plnenie pravej komory krvou (tamponáda), čo môže spôsobiť aj smrť. Pri chronickej perikarditíde sú príznaky menej nápadné, podobné príznakom srdcového zlyhania.

Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]

  • infekčné - vírusová, menej často bakteriálna infekcia alebo tuberkulóza (dnes zriedkavo). Zapríčiňujúce organizmy sú coxsackievirus B, echovirus, adenovírusy, vírusy chrípky, enterovirus, Epstein-Barr virus, vírus HIV, herpes simplex virus, varicella-zoster virus, cytomegalovirus (CMV), vírusy hepatitídy, z baktérii streptokoky a stafylokoky, kmene Proteus, Escherichia coli, Pseudomonas, Klebsiella a ďalšie - ríketsie, borélie, chlamýdie atď.
  • systémové zápalové ochorenia - reumatoidná artritída, systémový lupus erythematodes, sklerodermia, reumatická horúčka, Sjögrenov syndróm, ankylozujúca spondylitída, zápalové ochorenia čreva, vaskulitídy a ďalšie.
  • metabolické poruchy - hypothyreóza (zníženie činnosti štítnej žľazy), urémia (ťažké zlyhanie obličiek)
  • srdcovocievne ochorenia - Dresslerov syndróm pri akútnom infarkte myokardu, disekcia aorty
  • nádory - mezotelióm, nádory pľúc a prsníka aj iné
  • úrazy
  • lekárske výkony, napr. operácie srdca, aktinoterapia (ožarovanie), zavádzanie katétra alebo elektródy do srdca
  • neznáme

Príznaky a diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

fluidoperikard
Fluidoperikard (FLUIDUM) s počínajúcou tamponádou pravej predsiene aj komory (kolaps predsiene označený červeným bodom), echokardiografické zobrazenie.

Vedúcim príznakom akútnej perikarditídy je bolesť pri srdci, za hrudnou kosťou, ktorá sa môže šíriť do chrbta, krku, ľavej hornej končatiny, ďalej bývajú ťažkosti s dýchaním, horúčka, kašeľ a ťažkosti pri prehĺtaní.

Pri vyšetrení sa môže zistiť trecí šelest na srdci, ktorý však často trvá krátko a zmizne po vytvorení tekutiny. Na elektrokardiograme (EKG) sa môže objaviť obraz včasnej repolarizácie, elevácia úseku ST, vysoké T vlny; tieto zmeny sa dajú zameniť s obrazom akútneho infarktu myokardu. Pri veľkom výpotku sa pozoruje zníženie amplitúdy EKG krivky. Všetky tieto zmeny sú nešpecifické. K diagnóze vedie spravidla echokardiografické vyšetrenie, pri ktorom sa zobrazí tekutina v perikarde, čo býva až po určitom trvaní choroby. Rentgenová snímka hrudníka zobrazí rozšírený tieň srdca až v značne pokročilom štádiu a v súčasnosti má toto vyšetrenie minimálny význam

Laboratórne vyšetrenia majú význam pre určenie príčiny perikarditídy. Pozitívne môžu byť indikátory zápalovej aktivity (napr. C-reaktívny proteín - CRP), markery poškodenia myokardu (troponín), výsledky vyšetrenia protilátok proti možným mikrobiálnym pôvodcom a testy v diagnostike systémových zápalových ochorení. Význam má aj vyšetrenie tekutiny fluidoperikardu, získanej pri perikardocentéze.

V diferenciálnej diagnostike je možné použiť aj vyšetrenie nukleárnou nukleárnou magnetickou rezonanciou.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Základom liečby sú nesteroidné protizápalové lieky (nonsteroidal anti-inflammatory drugs - NSAID), pri pretrvávajúcich príznakoch je možné zvážiť liečbu kolchicínom. Liečba glukokortikoidmi sa v súčasnosti príliš neodporúča. Súčasne je treba liečiť vyvolávajúce ochorenie alebo úraz.

V prípade hroziacej tamponády je potrebné neodkladné vypustenie nahromadenej tekutiny. Dá sa tak urobiť hrubou ihlou (perikardocentéza), spravidla pod echokardiografickou kontrolou. Alternatívou je chirurgické ošetrenie. Do úvahy prichádza fenestrácia perikardu, vytvorenie otvoru v perikarde, ktorým tekutina môže odtekať, čo je aj metóda pre liečbu pretrvávajúcich, alebo opakujúcich sa fluidoperikardov), prípadne perikardektomia - odstránenie perikardu, ktorá je jedinou možnosťou v prípade zápalovo zhrubnutého perikardu, ktorý sám osebe obmedzuje činnosť srdca.

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Prognóza pacientov s perikarditídou závisí na jej príčine. Ovplyvňuje ju intenzita zápalu a úspešnosť protizápalovej liečby a tiež prípadný vznik tamponády srdca a jej úspešné zvládnutie. Vírusové perikarditídy sa spravidla vyliečia bez následkov. Prognóza perikarditíd následkom poranenia srdca závisí od jeho závažnosti, včasného rozpoznania a liečby; k úmrtiu dochádza najčastejšie následkom tamponády alebo fatálnej arytmie.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spangler, S.: Acute Pericarditis. Medscape, New York, aktualizované 24.1.2017, citované 19.6.2018. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/156951-overview#showall
  • Klener, Pavel et al.:  Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.  Praha, Galén, 2006. str. 302 - 307.