Kardiostimulácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kardiostimulácia je liečebná metóda, používaná v kardiológii pri poruchách prevodového systému srdca. Spočíva v riadení činnosti srdca elektrickými impulzmi z kardiostimulátora. Spolu s elektrokardioverziou a defibriláciou patrí medzi elektroimpulzoterapie.

Kardiostimulácia môže byť dočasná, s použitím vonkajšieho kardiostimulátora, v prípadoch, keď sa očakáva úprava liečenej poruchy alebo v prípade ohrozenia života pacienta zastavením srdca alebo závažným spomalením jeho činnosti (bradykardia).

Zvláštnymi spôsobmi použitia dočasnej kardiostimulácie je overdrive stimulácia, liečba záchvatovej (paroxyzmálnej) tachykardie krátkou stimuláciou s vysokou frekvenciou a diagnostická kardiostimulácia pri elektrofyziologickom vyšetrení prevodového systému srdca.

Trvalá kardiostimulácia býva väčšinou doživotná, s použitím implantovaného kardiostimulátora.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Beyerbach, Daniel M.: Pacemakers and Implantable Cardioverter-Defibrillators. Medscape, New York. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/162245-overview#showall Aktualizované 13.2.2017, citované 06.5.2018
  • Bender,Jeffrey E. et al.: Oxford American Handbook of Cardiology. New Yoork, Oxford University Press Inc., 2011, str.398 - 404.
  • Klener, Pavel et al.:  Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.  Praha, Galén, 2006. str. 215 - 220.