Centrálna nervová sústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Náčrt zobrazujúci centrálnu nervovú sústavu:
1. Mozog
2. Centrálna nervová sústava (mozog a miecha)
3. Miecha

Centrálna nervová sústava (v skratke často CNS) alebo ústredná nervová sústava alebo centrálny nervový systém je hlavné nervové riadiace centrum vyšších organizmov. Skladá sa z dvoch základných súčastí: mozgu a miechy. K centrálnej nervovej sústave sa často priraďujú niektoré zmyslové orgány, a to z dôvodu spoločného embryonálneho vývojazrak, sluch, čuch a centrum rovnováhy. S orgánmi ju spája sústava obvodových nervov.

CNS riadi motorické reakcie organizmu, koordinuje pohyb a rovnováhu, nesie centrá životne dôležitých funkcií (dýchanie, krvný obeh, hlad, smäd), závisí od nej pamäť, učenie a celé vedomie človeka.

V stavbe CNS môžeme pozorovať 2 druhy nervového tkaniva:

  • sivá hmota – tvoria ju telá neurónov
  • biela hmota – tvoria ju výbežky neurónov

Mozog a miecha majú na svojom povrchu 3 obaly – pleny (meningy):

  • cievnatka (pia mater) – pokrýva priamo povrch mozgu a miechy
  • pavúčnica (arachnoidea) – stredný obal, v ktorom sú sieťovito usporiadané vlákna
  • tvrdá plena (dura mater) – vonkajší obal, kt. prilieha ku kostiam lebky a cez záhlavový otvor prechádza do tvrdej pleny miechy

Medzi pavúčnicou a cievnatkou je mozgovomiechový mok (liquor cerebro-spinalis), ktorý má podobné zloženie ako krvná plazma, ale neobsahuje bielkoviny.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]