Koncový mozog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Koncový mozog (iné názvy: telencefalon, predný mozog (v užšom zmysle), veľký mozog (v užšom zmysle), mozog (v užšom zmysle); lat. telencephalon alebo cerebrum) je najväčšia časť mozgu (predného mozgu), ktorá vypĺňa väčšiu časť lebečnej dutiny a je tvorená 2 hemisférami (pologuľami) spojenými svorovým telesom, oddelenými hlbokým zárezom.

Jedna hemisféra má u človeka vždy dominantné postavenie. U pravákov je to ľavá, u ľavákov pravá pologuľa. Nedominantná hemisféra sa uplatňuje pravdepodobne pri ukladaní pamäťových stôp.

Každá pologuľa je podľa priestorového uloženia rozdelená na laloky (lat. lobuli cerebri):

  • čelový lalok (lat. lobus frontalis) – najväčší, uložený motorický a čuchový analyzátor,
  • temenný lalok (lat. lobus parietalis) – analyzátor citlivosti kože, nervové dráhy tepla, chladu, bolesti a dotyku,
  • záhlavný lalok (lat. lobus occipitalis) – zrakový analyzátor, končia tu zrakové nervy,
  • spánkový lalok (lat. lobus temporalis) – sluchový a polohový analyzátor (analyzátor polohy tela).

Najhlbšia z brázd koncového mozgu je bočná brázda, ktorá oddeľuje spánkový lalok od čelového a temenného. Temenný lalok od čelového oddeľuje menej výrazná ústredná brázda. Ostatné brázdy na vyklenutej ploche pologúľ sú menej pravidelné.

Najstaršiu časť koncového mozgu tvorí tzv. čuchový mozog (rinencefalon, lat. rhinencephalon), ktorý sa spravidla definuje ako zhodný s paleokortexom. Štruktúra mozgovej kôry čuchových lalokov (časť čuchového mozgu) je jednoduchá. Súčasťou čuchového mozgu je ale aj limbický systém mozgu, centrum emócií.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]