Červená krvinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červená krvinka

Červené krvinky alebo erytrocyty sú druh krvných teliesok a predstavujú jednu z najšpecializovanejších a zároveň najjednoduchších buniek.

Morfológia a základné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Všeobecne majú okrúhly až elipsovitý diskovitý tvar, u cicavcov bikonkávny (sú v strede preliačené), čo zväčšuje ich povrch a teda aj kontaktnú plochu na výmenu plynov - kyslíka a oxidu uhličitého. Na rozdiel od červených krviniek rýb, obojživelníkov, plazov a vtákov erytrocyty cicavcov neobsahujú jadro ani väčšinu ostatných bunkových organel.

Obsahujú 60% vody, 40 % sušiny. Asi 90-95 % ich sušiny tvorí červené krvné farbivo hemoglobín.

Veľkosť červených krviniek je druhovo rozdielna a do istej miery kolíše aj u toho istého jedinca. Z cicavcov má najväčšie erytrocyty ťava (10,5 µm) a mrož (10 µm). Najmenšie erytrocyty má kabar pižmový (Moschus moschiferus) 2,5 µm. Červené krvinky človeka majú veľkosť 7,2 µm.

Počet erytrocytov je u jednotlivých živočíšnych druhov rozdielny a približne závisí od veľkosti krviniek (čím sú väčšie, tým ich je menej). U človeka: U mužov 5 x 1012 v litri, u žien 4 x 1012 v litri.

Červené krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni z peroerytroblastov. Pre ich správnu tvorbu je potrebné železo, ktoré sa získava "recykláciou", zo starých rozpadnutých erytrocytov. Nedostatok železa spôsobuje chudokrvnosť. Takisto dôležité sú rôzne vitamíny, napríklad B12, kyselina listová či vitamín C.

Životnosť červených krviniek u človeka je okolo 120 dní (štyri mesiace). Zanikajú v pečeni a slezine. Ich počet určuje vonkajšie prostredie, nadmorská výška, stres.

Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou úlohou červených krviniek je prenos dýchacích plynov - kyslíka z pľúc do tkanív a oxidu uhličitého z tkanív do pľúc. Kyslík sa v pľúcach viaže na hemoglobín (150g/l u mužov, 140g/l u žien), pričom vzniká oxyhemoglobín. V tkanivách sa kyslík uvoľňuje, pretože ho vytláča oxid uhličitý, ktorý sa s hemoglobínom viaže o trochu silnejšou väzbou ako kyslík. Vzniká karbaminohemoglobín. Táto väzba sa uvoľňuje v pľúcach, kde je vyšší tlak kyslíka. Opäť vzniká oxyhemoglobín.

Na hemoglobín sa môžu viazať aj iné plyny, čo je nebezpečné. Napríklad väzba hemoglobínu s oxidom uhoľnatým (CO) je asi 300x silnejšia ako jeho väzba s kyslíkom. Takýto hemoglobín sa nazýva karboxyhemoglobín alebo karbonylhemoglobín. Ak nie je poskytnutá rýchla pomoc alebo sa človek nadýcha príliš veľa tohto plynu, môže to viesť k smrti.