Histidín

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R?
Vety S	S22, S24/25, S26, S36/37

	Histidín
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C6H9N3O2
Synonymá	kyselina 2-amino-3-(1H-imidazol-4-yl) propanová; Imidazolalanín
Vzhľad	biely kryštalický prášok
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	155,2 u
Molárna hmotnosť	155,16 g/mol
Teplota varu	458,9 °C (101,3 kPa)
Teplota rozkladu	287 °C
Rozpustnosť	vo vode:; 3,82 g/100 ml (20 °C)
Teplota vzplanutia	231,3 °C
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R?
Vety S	S22, S24/25, S26, S36/37
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	71-00-1 (L-enantiomér); 351-50-8 (D-enantiomér)
EINECS číslo	200-745-3
Číslo RTECS	MS3070000
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Štruktúra L-histidínu

Histidín (C₆H₉N₃O₂, His, H) alebo kyselina 2-amino-3-(1H-imidazol-4-yl) propánová, je jedna z najbežnejších prírodných aminokyselín prítomných v proteínoch. V zmysle výživy je u človeka považovaný histidín za esenciálnu aminokyselinu, ale väčšinou len u detí. Jeho kodóny sú CAU a CAC.

Histidín bol prvýkrát izolovaný nemeckým lekárom Albrechtom Kosselom v roku 1896.^[1]

Metabolizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V ľudskom tele funguje histidín ako prekurzor pre výrobu histamínu a karnozínu. Enzým histidínlyáza premieňa histidín na amoniak a kyselinu urokanovú. Nedostatok tohto enzýmu sa prejavuje vo forme vzácnej metabolickej poruchy histidinémii.