Leucín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leucín
Leucín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H13N1O2
Systematický názov Kyselina (2S)-2-amino-4-metylpentánová
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 131,18 g/mol
pKA 2,33 (karboxyl), 9,74 (amino)
Ďalšie informácie
Číslo CAS L: 61-90-5
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Leucín je esenciálna aminokyselina, ktorá sa vyskytuje v bielkovinách.[1] Je vetvená aminokyselina, ktorú si telo nedokáže samo syntetizovať z dostupných zdrojov, preto ju živočíchy musia prijímať z potravy. Spolu s izoleucínom a valínom predstavujú okamžitý zdroj energie, pretože sú využiteľné priamo z krvného obehu, odkiaľ prechádzajú do svalových buniek, ktoré chránia a zväčšujú ich objem. Pri niektorých ochoreniach sa objavuje v moči.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b PETRÁČKOVÁ, Věra; KRAUS, Jiří. Akademický slovník cizích slov. [s.l.] : Academia Praha, 1998. ISBN 80-200-0607-9.