Kyselina asparágová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kyselina asparágová
Kyselina asparágová
Kyselina asparágová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C4H7NO4
(HOOC-CH2CHNH2-COOH)
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 133,1 u
Molárna hmotnosť 133,10 g/mol
Teplota topenia 270-271 °C
Teplota rozkladu 324 °C
Hustota 1,660 g/cm³ (25 °C)
Rozpustnosť vo vode:
0,45 g/100 ml
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Škodlivá látka
Škodlivá
látka
(Xn)
Vety R R20/21/22, R36/37/38
Vety S S22, S24/25, S26, S36
NFPA 704
NFPA 704.svg
1
1
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 617-45-8 (DL-izomér)
56-84-8 (L-izomér)
1783-96-6 (D-izomér)
EINECS číslo 200-291-6
Číslo RTECS CI9097800 (DL-izomér)
CI9098500 (L-izomér)
CI9097500 (D-izomér)
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilná. Karboxylový anión, soľ alebo ester kyseliny asparágovej sa nazýva aspartát.

Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.

Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.

Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.

Aspartát je spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín.

Biosyntéza a degradácia[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
  • MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
  • MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v ČR. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.