Kyselina asparágová

Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R20/21/22, R36/37/38
Vety S	S22, S24/25, S26, S36
	NFPA 704
	1 1 0

	Kyselina asparágová
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C4H7NO4; (HOOC-CH2CHNH2-COOH)
	Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	133,1 u
Molárna hmotnosť	133,10 g/mol
Teplota topenia	270-271 °C
Teplota rozkladu	324 °C
Hustota	1,660 g/cm³ (25 °C)
Rozpustnosť	vo vode:; 0,45 g/100 ml
Bezpečnosť
	Globálny harmonizovaný systém; klasifikácie a označovania chemikálií
	Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky ; podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
	Európska klasifikácia látok
	Hrozby
	Škodlivá; látka; (Xn)
Vety R	R20/21/22, R36/37/38
Vety S	S22, S24/25, S26, S36
	NFPA 704
	1 1 0
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	617-45-8 (DL-izomér); 56-84-8 (L-izomér); 1783-96-6 (D-izomér)
EINECS číslo	200-291-6
Číslo RTECS	CI9097800 (DL-izomér); CI9098500 (L-izomér); CI9097500 (D-izomér)
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Kyselina asparágová (skratka Asp alebo D) je biogénna aminokyselina. Obsahuje karboxylovú skupinu, je teda kyslá, polárna a hydrofilná. Karboxylový anión, soľ alebo ester kyseliny asparágovej sa nazýva aspartát.

Kyselina asparágová je súčasťou bielkovín, v procese proteosyntézy je kódovaná tripletmi GAU a GAC. Kyselina asparágová, presnejšie povedané karboxylová skupina v jej bočnom reťazci, je katalytickou skupinou tzv. aspartátových proteáz.

Okrem svojej úlohy v metabolizme je tiež substrátom pre mnoho biochemických pochodov, je intermediátom ureo-syntetického cyklu a jedným z hlavných substrátov pre syntézu purínových aj pyrimidínových báz. U rastlín a mikroorganizmov je tiež prekurzorom pri syntéze esenciálnych aminokyselín metionínu, treonínu, izoleucínu a lyzínu.

Ďalšia významná úloha kyseliny asparágovej je v tzv. malát-aspartátovom člnku, slede chemických reakcií, pri ktorých sa prenášajú redukčné ekvivalenty cez membránu mitochondrií.

Aspartát je spoločne s glutamátom, hlavný excitačný neurotransmiter mozgu a miechy. Z aspartátu tiež môže byť fixáciou dusíka syntetizovaná aminokyselina asparagín.

Biosyntéza a degradácia[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina, vzniká v jedinom kroku transamináciou oxalacetátu. Reakcia je zvratná, oxalacetát môže ďalej vstúpiť do Krebsovho cyklu, alebo môže byť použitý pri syntéze glukózy. Preto je aspartát považovaný za glukogénnu aminokyselinu.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúrovaný vzorec Kyseliny L-asparágovej
Štruktúrovaný vzorec Kyseliny D-asparágovej
Biosyntéza asparagínu
Transaminácia oxalacetátu na aspartát

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina asparágová

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 4. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2002. ix, 872 s. ISBN 80-7319-013-3.
MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 3. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 2001. ix, 872 s. ISBN 80-7319-003-6.
MURRAY, Robert K., et al. Harperová biochémie. Z angl. 23. vyd prel. Lenka Fialová et. al. 2. vyd v Česku. Bratislava: H & H, 1996. ix, 872 s. ISBN 80-85787-38-5.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina asparagová na českej Wikipédii.