Arginín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Arginín
Arginín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H14N4O2
Synonymá kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 174,2 g/mol
Teplota varu 244 °C
Hustota 1,1 g/cm3
Ďalšie informácie
Číslo CAS 74-79-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Arginín (Arg, R) alebo kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová je aminokyselina. Izomér L-arginín je jednou zo základných proteinogénnych aminokyselín. Je najbázickejšou proteínogénnou aminokyselinou. Vo vysokých množstvách je prítomný hlavne v protamínoch a v histónoch. Je to esenciálna aminokyselina.

Chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Arginín sa bežne pri fyziologickom pH vyskytuje ako amfión. Jeho izoelektrický bod je pri pH 10,76. Arginín podlieha celkom trom disociáciám a jeho hodnoty pKa sú 2,03, 9,00 a 12,10.

Vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Je dôležitá zložka bielkovín, nevyhnutná pre ľudský organizmus hlavne v detskom veku. Je potrebný pre normálnu činnosť hypofýzy. Spolu s L-ornitínom stimuluje uvoľňovanie rastového hormónu. Arginín má vplyv na detoxikáciu v pečeni, vylučovanie amoniaku, tvorbu spermií, obličky, hojenie rán. Je tak isto potrebný pri syntéze bielkovín. Arginín ďalej prispieva k tvorbe kolagénu ktorý je dôležitou súčasťou u väzivových tkanív. Veľký význam má pri vytváraní neuroprenášača oxidu dusnatého (NO). Arginín a prekurzory pyruvátu majú ochranný účinok. Stimulovaním vylučovania glukagónu znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.

Voľný arginín slúži v mnohých rastlinách ako zásobná a transportná forma dusíka.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Upozornenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tehotné ženy, osoby trpiace schizofréniou by nemali používať L-arginín v tabletkovej forme. Je kontraindikovaný aj pri opare.