Arginín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Názov chemikálie Arginín
Skratky Arg
G
Chemický vzorec C6H14N4O2
Iné názvy -
Molekulová hmotnosť 174,2 g mol−1
Bod varu 244 °C
Hustota 1,1 g cm−3
Izoelektrický bod 10,76
pKa 2,03
9,00
12,10
CAS 74-79-3
EINECS číslo 200-811-1
arginín

Arginín čiže kyselina 2-amino-5-guanidinovalérová aminokyselina. Izomér L-arginín je jednou zo základných proteinogénnych aminokyselín. Je najbázickejšou proteínogénnou aminokyselinou. Vo vysokých množstvách je prítomný hlavne v protamínoch a v histónoch. Je esenciálna aminokyselina.

Vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Je dôležitá zložka bielkovín, nevyhnutná pre ľudský organizmus hlavne v detskom veku. Je potrebný pre normálnu činnosť hypofýzy. Spolu s L-ornitínom stimuluje uvoľňovanie rastového hormónu. Arginín má vplyv na detoxikáciu v pečeni, vylučovanie amoniaku, tvorbu spermií, obličky, hojenie rán. Je tak isto potrebný pri syntéze bielkovín. Arginín ďalej prispieva k tvorbe kolagénu ktorý je dôležitou súčasťou u väzivových tkanív. Veľký význam má pri vytváraní neuroprenášača oxidu dusného (NO). Arginín a prekurzory pyruvátu majú ochranný účinok. Stimulovaním vylučovania glukagónu znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.

Voľný arginín slúži v mnohých rastlinách ako zásobná a transportná forma dusíka.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Upozornenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tehotné ženy, osoby trpiace schizofréniou by nemali používať L-arginín v tabletkovej forme. Je kontraindikovaný aj pri opare.