Neurotransmiter

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Neurotransmiter je chemická látka uvoľňovaná z nervového zakončenia na synapsii. Slúži na prenos impulzu cez synaptickú štrbinu a umožňuje tak ďalšie šírenie podráždenia (v nervovom systéme) alebo vyvolanie určitej reakcie (sťah svalu, vyprázdnenie žľazy). Neurotransmitery sa delia na excitačné (s budivým účinkom) a inhibičné (s tlmivým účinkom). K najznámejším neurotransmiterom patria noradrenalín (sympatický nervový systém), acetylcholín (napr. parasympatický nervový systém), dopamín, serotonín, GABA, glutamát, glycín, neuropeptidy a iné. Niektoré neurotrasmitery majú súčasne charakter hormónov, vyskytujú sa aj mimo nervový systém (cholecystokinín v tráviacej sústave) a môžu mať aj vzťahy k iným systémom, napr. imunitnému. Poruchy neurotrasmiterov spôsobujú niektoré neurologické a psychiatrické choroby:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]