Parkinsonova choroba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Typický postoj pri chôdzi pacienta s Parkinsonovou chorobou

Parkinsonova choroba je pomaly progredujúce neurodegeneratívne ochorenie, postihujúce centrálny aj periférny nervový systém, ktoré sa prejavuje zhoršením motorických funkcií, s charakteristickým spomalením pohyblivosti, trasom, neskôr s psychickými príznakmi. Vyskytuje sa prevažne u starších ľudí, častejšie u mužov, postihuje asi 1% populácie vo veku 60 rokov. Súvisí s ubúdaním nervových buniek v časti mozgu substantia nigra.

Príčiny[upraviť | upraviť kód]

V odbornej literatúre sa rozlišuje idiopatická Parkinsonova choroba, ktorej príčina dodnes nie je presne známa, predpokladá sa súbeh geneticky daných a enviromentálnych faktorov (uvažovalo sa o mitochondriálnej či lyzozomálnej dysfunkcii, predpokladá sa anomália presynaptického proteínu alfa-synukleínu, ktorý reguluje presynaptické uvoľňovanie dopamínu). Ďalej sa rozlišuje parkinsonský syndróm pri neurodegeneratívnych ochoreniach (multisystémová atrofia, progresívna supranukleárna obrna, kortikobazálna degenerácia, demencia s Lewyho telieskami) a sekundárny symptomatický parkinsonizmus, spôsobený liekmi, toxínmi, úrazmi, cievnymi ochoreniami alebo hydrocefalom.

Príznaky a diagnostika[upraviť | upraviť kód]

Parkinsonova choroba a parkinsonské syndrómy sa prejavujú typickým trasom, spomalením pohyblivosti, ďalej poruchami chôdze a rovnováhy. Ďalšími príznakmi sú poruchy správania v spánku, strata čuchu, psychické zmeny - depresia, úzkosť, halucinácie, v konečnom štádiu sa vyskytujú psychotické poruchy a demencia. Bývajú poruchy dýchania v spánku, poruchy prehĺtania a črevnej pohyblivosti - zápcha. Diagnóza sa stanovuje na základe klinických príznakov, ktoré sú spočiatku nenápadné, ale v priebehu rokov sa zhoršujú. Pri stanovení diagnózy Parkinsonovej choroby sa používajú diagnostické kritéria, medzi ktorými sú najdôležitejšie zmienené motorické prejavy a zohľadňujú sa aj početné exkluzívne (spochybňujúce, resp. vylučujúce) kritéria a podporné kritéria (napr. reakcia na liečbu). Vyskytuje sa aj atypická Parkinsonova choroba s rýchlym rozvojom závažných príznakov a neuspokojivou odpoveďou na lieky a formy so začiatkom v mladosti, ktoré majú často podklad v genetickej abnormalite. U pacientov sa až v pokročilom štádiu nachádzajú zmeny na mozgu pri vyšetrení počítačovou tomografiou (CT) a nukleárnkou magnetickou rezonanciou (MRI), tieto však slúžia skôr na rozlíšenie rôznych druhov a príčin parkinsonizmu, prípadne odlíšenie od iných chorôb centrálnej nervovej sústavy.

Liečba[upraviť | upraviť kód]

Choroba je nevyliečiteľná, v súčasnosti je možné len zmierňovať jej príznaky, a to spočiatku úspešne, neskôr efekt liečby klesá. U väčšiny pacientov postačujú lieky, ktorých je známych niekoľko skupín: levodopa a karbidopa, agonisti dopamínových receptorov, amantadín, anticholinergiká, inhibítory COMT (katechol-O-methyltransferázy). Pri nedostatočnom účinku sa zvažuje podávanie kontinuálnej infúzie levodopy pomocou infúznej pumpy sondou priamo do dvanástorníka, hlboká mozgová stimulácia, alebo neurochirurgický výkon.

Prognóza[upraviť | upraviť kód]

Ochorenie je v súčasnosti nevyliečiteľné, progresívne, pacienti v pokročilom štádiu ochorenia sú ohrození komplikáciami a odkázaní na pomoc druhej osoby.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]