Psychóza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Psychóza je všeobecný psychiatrický termín, ktorý je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a/alebo správania psychicky zdravého jedinca. Všeobecne je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, apatia, prežívanie dezorientovanosti vo vzťahoch, bludovhalucinácií, často bizarné presvedčenia (najmä grandiózne a/alebo paranoidné bludy) ale, aj naopak prílišná dôvera k iným (naivita), entuziazmus a prehnaná ambicióznosť, ale aj depresia, latentný útlm, zmeny osobnosti a správania. Chýba vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom pôsobení a problémy v interakcii s okolím. V psychotickej populácii sú mnohými štúdiami preukázané nadpriemerné kreatívne schopnosti a pri niektorých formách psychózy nadpriemerné IQ, avšak podpriemerné EQ (emocionálny kvocient) a výsledne slabé sociálne zručnosti.

Ľudia prežívajúci psychotickú epizódu majú pokrivený pohľad na svet, trpia falošnými predstavami alebo halucináciami a bývajú dezorientovaní vo vzťahoch, pocitoch iných a niekedy sú bezdôvodne podozrievaví, alebo práve naopak príliš dôverčiví. Niektorí zažívajú neovládateľné zvraty nálad, od hlbokej depresie až po mániu – stavu nadmerného nadšenia a entuziazmu, ambicióznosti a často prílišnej dôvery spojeného s hyperaktívnym a často výstredným správaním.

Ako psychózu jednoducho označujeme taký prejav duševného ochorenia, ktoré mení prežívanie človeka vo vzťahu k okoliu a k sebe samému. Počas psychotického ochorenia dochádza v rôznej miere k zmene všetkých základných kvalít duševného života postihnutého. Zmeny v myslení, vnímaní a citoch dosahujú často takej intenzity, že človek nedokáže odlíšiť, čo je a čo nie je skutočné.

Pôvod a etymológia pomenovania[upraviť | upraviť zdroj]

Pojem psychóza prvýkrát použil rakúsky filozof Ernst von Feuchtersleben (1806-1849) v roku 1845 ako alternatívny fenomén ku šialenstvu a mánii. Pozostáva z gréckych slov psyche (myseľ) a –osis (chorobný stav). Psychóza tak v pravom zmysle slova označuje chorobu mysle.

Rozdelenie typov psychóz[upraviť | upraviť zdroj]

  • Duševné ochorenia
    • Schizofrénia
    • Schizotypálne poruchy
    • Duševné poruchy s bludmi
    • Akútne a prechodné psychotické poruchy
    • Schizoafektívne poruchy
    • Hypochondria a iné somatogénne poruchy
    • Iné poruchy

Rozdelenie príčin psychóz[upraviť | upraviť zdroj]

Psychózy sa ako symptómy prejavujú predovšetkým pri nasledujúcich podnetoch:

  • Genetické dispozície

Catechol-O-methyltransferáza, resp. COMT zodpovedá za katabolický proces odbúravania dopamínu z tela, pričom v populácii psychotických ľudí sa na základe genetických výskumov potvrdil častý výskyt verzie menej pôsobiaceho génu COMT val158met. V dôsledku toho je u nositeľov génu prítomná vyššia hladina dopamínu. Ale prítomnosť vyššie uvedenej verzie génu sama o sebe psychózu nepodmieňuje a väčšina ľudí s menej pôsobiacim génom sú zdravími. Ide iba o zvýšenú náchylnosť nositeľov génu k vytvoreniu symptómom psychóz v kombinácii s extrémnou formou stresu, alebo iným faktorom podielajúcim sa na vzniku prejavou ochorenia.

  • Psychický stres
    • Strata partnerky/-a, zamestnania...
    • Desociatívne formy stresu, ktoré človeka dištancujú od prístupu k faktom z okolia.
    • Iné
  • Iné ochorenia a poruchy
    • Alzheimerova choroba
    • Epilepsia
    • Horúčka a delírium
    • Závažná avitaminóza
    • Mozgová porážka
    • Mozgový nádor
    • Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS)
  • Toxikománia a poruchy vnímania vyvolané zneužívaním farmaceutík
    • Mozgová hyperaktivita vyvolaná nevhodným užívaním Piracetamu
    • Psychóza vyvolaná užívaním Dexametazónu a iných steroidných látok
    • Narúšanie látkovej výmeny v neurónovej sieti, resp. chemická nerovnováha vyvolaná užívaním nenávykového LSD, návykového Efedrínu, Ketamínu a iných psychadelicky pôsobiacich farmaceutík.
    • Psychotické stavy spojené s užívaním alkoholu a inými formami toxikománie

Prehľad[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa hlavného prúdu psychiatrie nie je psychóza psychiatrickou diagnózou sama osebe, ale je prejavom určitého vážneho duševného ochorenia. Psychóza je iba spoločný odborný výraz pre charakterizujúce sa duševné ochorenie. Najčastejšie sa spája s ochoreniami ako schizofrénia, bipolárna porucha (manická depresia) a vážna klinická depresia. Psychóza sa tiež môže rozvinúť ako následok nekorektného spánkového režimu, dôsledkov hyperaktivity synapsii, fyzických zmien zapríčinených zranením mozgu alebo neurologickou poruchou, drogovou a steroidovou intoxikáciou či vysadením drog a steroidov (obzvlášť pervitínu, alkoholu, barbiturátov a niekedy benzodiazepínov).

Termín psychóza by mal byť odlišovaný od konceptu šialenstva ako právneho štatútu pre nesvojprávne osoby. Rovnako by mal byť odlišovaný od psychopatie ako poruchy osobnosti často spájanej s násilnosťou, nedostatkom empatie a spoločensky manipulatívnym správaním. Pri psychopatii má človek zväčšený sklon k násiliu, pričom deformácia vnímaného sveta je výrazne malá, v psychóze je táto deformácia naopak veľká a sklon k násiliu výrazne menší.

Nakoniec treba zdôrazniť, že psychóza nie je choroba v pravom zmysle slova, ale len sprievodným príznakom či prejavom duševného ochorenia. Napríklad osoby postihnuté schizofréniou môžu žiť dlhé obdobie svojho života bez psychózy, rovnako to platí pre bipolárnu poruchu či depresiu. Naopak sa však môže rozvinúť psychóza u ľudí bez chronického duševného ochorenia ako reakcia na drogu či extrémny stres.

Psychotické stavy vyskytujúce sa po užití drog bývajú vyvolané drogovým predávkovaním, chronickým užívaním alebo ich vysadením. Obzvlášť kokaín, amfetamíny, PCP a halucinogény sú takými drogami, ktoré môžu v zvýšenej miere rozvinúť psychózu.

Veľmi významnými spúšťačmi psychotického stavu naďalej zostávajú rozhádzaný spánkový režim a psychologický stres.

Silné samovražedné sklony psychotikov[upraviť | upraviť zdroj]

90% samovrahov sú jedinci s duševním ochorením. U mániodepresívnej psychózy (bipolárnej poruchy) sa zvyšuje riziko samovraždy oproti obecnej populácii 15-násobne, u depresii 20-násobne a u schizofrénie 8,5-násobne. Až 40% schizofrenikov si siaha na život a približne 10-13% z celkovej populácie psychotikov zomrie na následok samovrážd (2/3 samovrahov je po spáchaní činu obvykle zachránených). Mániodepresívna psychóza (bipolárna porucha) je štatisticky na druhom mieste za depresiou v percente samovrážd ľudí trpiacimi duševnými ochoreniami. Približne 3/4.schizofrenikov v priebehu psychotickej príhody trpia depresiami. Vzhladom k percentuálnemu zastúpeniu jednotlivých ochorení v celej populácii ľudia s ochoreniami spojenými so schizofréniou (spolu) páchajú samovraždy najčastejšie. Vyše 90% ľudí bez ohladu na duševný stav a momentálne emocionálne rozpoloženie, ktorý sa chystajú spáchať samovraždu sa o svojom samovražednom pláne niekomu dopredu zdôverí, ale väčšinov je ich priznanie brané ľahkomyselne a ich samovražedné sklony sú hlboko podceňované a často až zosmiešňované. Psychotici počas prejavov ochorenia a/alebo kvôli predsudkom voči ochoreniu často stratia socialnu sieť(partnerku/a, priateľov, kolegov, často aj prácu), stanú sa známymi svojím ochorením, najčastejšie cieleným objektom sarkazmov a ani po vyliečení kvôli nepochopeniu zo strany okolia a predsudkom pre nich nieje jednoduché sa začleniť do spoločnosti a viesť normálny život. Preto sa k samovraždám často uchyľujú aj liečení a vyliečení postpsychotici.

Psychotické prežívanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pomocou vnímania, myslenia a emócií človek vytvára vo svojej mysli obraz sveta. Tento obraz sveta je u väčšiny ľudí podobný. Je tým daná možnosť si navzájom porozumieť. V psychóze je však kontakt s realitou narušený. Introvert je človek, ktorý príjma viac informácii zo svojho vnútra ako z okolia. Človek si vo svojom vnútri vytvára svet, ktorý je odlišný od toho, ktorý vnímajú ostatní. Vnútorný svet človeka v psychóze sa líši od toho, čo prežívajú iní ľudia. Psychóza však človeka zbavuje schopnosti to rozpoznať.

Psychotik je často veľmi vzťahovačný. Z pocitu vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe sa môžu postupne vyvinúť bludné presvedčenia a časté pocity prenasledovania. To, čo bolo skôr neurčité, dostáva náhle jasný význam, často veľmi ohrozujúci. Časté sú náboženské a mimozemské zážitky, ktoré môžu prebiehať až ako extáza s mimozmyslovým vnímaním. Chorobné prežívanie síce mení realitu, ale i tak sa nestráca spomienka na normálnu skutočnosť. Chorí sa často dokážu slušne orientovať v realite, dokážu sa navonok aj prispôsobiť a psychotické prežívanie sa môže objavovať len občas a v zlomkoch. Postupne je však správanie a konanie pacienta hlboko ovplyvnené psychotickými skúsenosťami a logikou jeho vnútorného sveta. Tieto skúsenosti sú väčšinou silnejšie než tie reálne, preto im chorý úplne podľahne a naopak neverí svojmu okoliu.

Psychotické prežívanie by sa dalo zhrnúť v celku do troch faktorov – halucinácie, bludy a paranoja, nejasná či nesúvislá reč a myslenie.

Halucinácie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Halucinácia

Halucinácia je vnem, ktorý vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti. Ide o vnímanie zdanlivej skutočnosti. Halucinácia patrí medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania.

Halucinácie môžu postihnúť ktorýkoľvek zmyslový orgán – zrak, čuch, hmat, chuť, ale najčastejšie sa objavujú v sluchovej forme, keď pacient počuje „hlasy“. Niektorí ľudia, najmä spočiatku, od týchto hlasov očakávajú niečo pozitívne, sú niečím, čo nie je strašlivé. Niektorí psychotici majú s halucináciami ľudí priateľské vzťahy, platonické zamilované vzťahy, ale aj naopak extrémne nepriateľské a dramatické zážitky. U niektorých sa vyskytujú hlasy, ktoré hovoria niečo hrozné a negatívne veci, alebo niečo prikazujú. Hlasy k chorému niekedy hovoria priamo, alebo hovoria o ňom v tretej osobe, či komentujú jeho konanie. Inokedy človek počuje jednoduché zvuky – zvonenie, tikanie, škrabanie. Falošné zvukové vnemy môže chorý vnímať sluchom alebo ich „počuje“ ako ozvučené myšlienky v hlave. Tieto vnemy sú väčšinou intenzívnejšie než skutočnosť a chorí často so svojimi halucináciami komunikujú a pod vplyvom tohto vnútorného sveta konajú. Pre psychotika, ktorý intenzívne vníma extrémne predstavy situácii s veľmi napätým dejom sa časom stáva apatický nielen voči takýmto nenaplneným dramatickým podnetom z halucinácii, ale aj z reálneho okolia. Psychotik sa kvôli dlhodobému stresu stáva chladnokrvným a vypäté situácie, v ktorých ide o život (blízkej/ho človeka, jeho/jej) v reálnom svete potom vníma ako klišé (a je sebavedomý a trúfalý).

Veľmi časté sú tiež intrapsychické halucinácie. Pri nich majú chorí pocit, akoby im niekto myšlienky odnímal alebo naopak myšlienky vnucoval. Chorý môže nadobudnúť tiež pocit, že jeho myšlienky sú ozvučované, zverejňované alebo súčasne niekým iným komentované. Niekedy pacienti popisujú pocit, akoby vlastné myšlienky počuli opakovať nahlas.

Pri zrakových halucináciách môže chorý vidieť farby, rôzne tvary alebo osoby a celé farebné scény. Tieto halucinácie sú časté v súvislosti s náboženskými predstavami. Čuchové halucinácie sú často spojené s chuťovými a bývajú súčasťou bludov. Chorý cíti najrôznejšie pachy, väčšinou nepríjemné. Veľký mýtus o schizofrénii sú telesné halucinácie. Na to, aby človek prežíval telesné halucinácie, je potrebná somatogénna diagnóza alebo toxická psychóza. Telesné halucinácie sa týkajú najmäe zvláštnych telesných pocitov, objavujú sa pocity pálenia, elektrizovania, zmien telesných orgánov, najrôznejších dotykov a tranzu.

Bludy a paranoja[upraviť | upraviť zdroj]

Bludy sú pevné, chorobné a nevývratné presvedčenia, ktoré nemajú základ v realite. Vychádzajú z pocitu silnej vzťahovačnosti všetkého k vlastnej osobe. Bludné presvedčenia často sprevádzajú intenzívne pocity prenasledovania. Bludy zaraďujeme medzi poruchy myslenia.

Obsahom bludov sú najčastejšie pocity prenasledovania, ale môžu sa vyskytnúť aj bludné presvedčenia o výnimočných schopnostiach, obdarovaní nadprirodzenou mocou, alebo bludy o významnom pôvode či identite. Niekedy majú chorí pocit, že sú kontrolovaní nejakou silou. Častý je náboženský obsah bludov, kedy dochádza až k stavom extázy.

Nesúvislá reč a excentrický kontext myslenia[upraviť | upraviť zdroj]

Udržiavanie dialogu psychotikom je u niektorých foriem psychóz často bez spätnej väzby interaktivity a nesúvislé (nielen mimo kontextu)a nieje to len halucináciami, paranoídnosťou, alebo naopak naivitou, ale aj znížením schopnosti rozpoznávania pravého významu frazeologizmou a hlavne irónie. Psychotici majú zníženú schopnosť rozpoznávania irónie (tiež neodpúšťajú iróniu) a vo frazeologizmoch, ale aj inom texte hľadajú skrytý (šifrovaný) význam. Psychóza je stav excentrizmu ,v ktorom psychotik získava viac informácii z introvernosti (premýšľaním, predstavami, halucináciami) než extrovertnosti(z vnímania faktov z okolia) a preto nastávajú problémy v interaktívnosti komunikovania s okolím. Myslenie chorého sa javí nesúvislé, nedokáže udržať líniu rozhovoru a pôsobí veľmi zmäteno. Psychotik pripisuje iný význam obsahu rozhovoru, ktorý má súvislosť s psychotickými predstavami, alebo k dialógu hľadá súvislosť novú súvislosť, lebo počas neho niečomu z neho pripísal mylný význam.

Medicínske porozumenie psychózy[upraviť | upraviť zdroj]

Vzorec dopamínu

Pochopenie mechanizmu, ako vzniká psychóza, je dodnes predmetom štúdií a výskumov. V popredí sa spomína predovšetkým vplyv modulačného neurotransmiteru dopamínu.

Prehľad spôsobu prenosu informácie v mozgu[upraviť | upraviť zdroj]

Mozog obsahuje asi 100 miliárd nervových buniek – neurónov. Neurón obsahuje jadro s genetickým materiálom a väčšinu organel produkujúcich energiu. Z tela neurónu vychádzajú dendrity – rozvetvené výbežky, pomocou ktorých neuróny navzájom komunikujú. Neuróny vytvárajú až 1015 spojení. Dendrity majú mnoho tvarov a rôzne veľkosti v závislosti od typu a umiestnenia neurónu. Signál z neurónu sa prenáša na iné bunky obyčajne po najdlhšom výbežku – axóne, ktorý má mnoho zakončení. Zakončenie takéhoto výbežku sa nazýva synapsia. Práve tu prebieha prenos informácie pomocou malých špecializovaných membránových štruktúr. Samotný spôsob komunikácie prebieha tak, že nervové bunky menia svoj elektrický náboj, a to spôsobuje vylúčenie chemických látok v priľahkých synapsiách. Chemické látky následne spôsobia zmenu elektrického náboja v jednom alebo vo viacerých pripojených neurónoch, čím sa informácia šíri ďalej. Každý neurón má priemerne viac ako tisíc synaptických spojení s inými neurónmi.

Keď teda prejde elektrický signál po axóne, zmení sa na chemický. Chemický signál sa prenáša v synaptických spojeniach pomocou molekúl, ktoré sa nazývajú neurotransmitery (prenášače).

V mozgu sa vytvára viac ako 100 rozličných typov neurotransmiterov. Vo všeobecnosti by sa dali rozdeliť neurotransmitery na tri druhy:

  • excitačné (spúšťajú elektrický vzruch)
  • inhibičné (utlmujú neurón, aby vzruch nevytvoril)
  • modulačné (menia existujúci el. signál vysielaný z neurónu)

Neurotransmiter dopamín je vytváraný malým počtom neurónov v ohraničených útvaroch v niektorých hlboko umiestnených častiach mozgu. Aktivácia a následný vplyv dopamínu ovplyvňuje takmer celý mozog.

Vznik psychózy[upraviť | upraviť zdroj]

Psychotické príznaky sú následkom celého reťazca príčin a následkov. Reťazec sa dá rozdeliť do 2 základných tried:

  1. Porucha komunikácie medzi neurónmi v dôsledku buď:
  • znížením množstva spojov medzi neurónmi (menej než 1015)
  • a/alebo narušením myelínovej izolácie výbežkov neurónov
  • a/alebo že niektoré mozgové centrá sú umiestnené nie iba v jednej mozgovej hemisfére, ale v oboch, pričom vinníkom je narušený vývoj centrálnej nervovej sústavy
  1. narušenie biochemických dejov v limbickom systéme mozgu, a to predovšetkým týkajúce sa produkcie modulačných neurotransmiterov sérotonínu a dopamínu

V limbickom systéme sa vyhodnocujú informácie z vonkajšieho prostredia organizmu i zo samotného tela tým, že sa emočne „označujú“. Limbický systém priraďuje dôležitým, zásadným udalostiam, javom a vnemom (informáciám) pozitívnu či negatívnu stopu. Táto chemická stopa sa realizuje práve pomocou dopamínu. Ak má limbický systém vyhodnotiť nejakú informáciu za závažnú, vyplaví sa v ňom dopamín, ktorý ju chemicky označí za „veľmi dôležitú“, pričom nezáleží či ide o pozitívnu alebo negatívnu informáciu. S takto označenými informáciami mozog následne špecificky pracuje.

Práve kontrola produkcie dopamínu je v psychóze narušená. V limbickom systéme dochádza k nekontrolovanému vyplavovaniu dopamínu. Dôsledok je zrejmý. Chemickou stopou dôležitosti sú označené aj pre mozog nepodstatné informácie. Napríklad, ak okolo chorého prejde automobil, táto udalosť, ktorá je inak bezvýznamná, nadobudne v jeho mozgu špeciálny význam. V konečnom dôsledku mozog nemá reálny základ pre určenie toho, čo je a čo nie je dôležité. Dochádza k prežívaniu inej, falošnej reality, pričom celkom pochopiteľným sprievodným javom u chorého je paranoja (vzťahovačnosť), keďže aj nepodstatné informácie sú podsúvané ako veľmi dôležité.

Mozog následne hľadá logické prepojenia medzi zväčšujúcim sa množstvom falošne podstatných informácií, ktoré sa stávajú súčasťou neuveriteľných a zložitých konštrukcií nazývaných bludy.

Liečba psychózy[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba psychózy v súčasnosti výrazne napreduje a je čoraz úspešnejšia. Rozlišujeme celkom tri fázy liečby:

  • zvládnutie akútnych príznakov
  • stabilizácia a dosiahnutie remisie (stavu úplnej bezpríznakovosti)
  • udržanie remisie a prevencia relapsu (opätovného vzniku psychózy)

Pri mániodepresívnej psychóze je najefektívnejším (nie najpríjemnejším) postupom séria elektrošokov. Elektrošoky odstraňujú psychózu fyzicky, kedže elektrické napätie v mozgu vybíja mozgové impulzy a stabilizujú metabolizmus na hyperaktívnych synapsách. Ale základom liečby sú užívanie liekov, v niektorých prípadoch šoková terapia a psychoterapia či socioterapia. Lieky liečiace psychotické príznaky sa nazývajú antipsychotiká. Podstatou antipsychotík je celková stabilizácia metabolizmu a zabraňovať nadmernému pôsobeniu nekontrolovane vyplavovaného dopamínu v limbickom systéme. Umožňujú, aby dopamín po určitom čase opäť označoval za dôležité iba tie informácie, ktoré si to v reálnom kontexte zasluhujú. To vedie k postupnému rozpadu bludných konštrukcií, pričom chorý smie opäť vnímať realitu takú, akou v skutočnosti je. Antipsychotiká teda odstraňujú biochemickú nerovnováhu v limbickom systéme mozgu.

Pri liečbe ochorenia, ktoré psychóza sprevádza, následne pomáhajú antidepresíva, ktoré upravujú hladinu modulačného neurotransmiteru sérotonínu, ďalej stabilizátory nálady a anxiolytiká (lieky proti úzkosti).

Príčiny vzniku psychózy[upraviť | upraviť zdroj]

Pri vzniku duševných porúch je všeobecne prijatý tzv. bio-psycho-sociálny model. Pri psychózach sa vychádza z koncepcie stresu a vulnerability. Vulnerabilita (zraniteľnosť) je určitá náchylnosť organizmu na rozvoj psychotického stavu. Vulnerabilita jedinca môže byť daná genetickou poruchou rovnováhy mozgových prenášačov a/alebo pôsobením rôznych psychologických a sociálnych faktorov. Na vzniku psychózy má tak značný vplyv dedičnosť. K prepuknutiu psychózy dochádza vtedy, keď ľudia, ktorí majú vrodenú vlohu k psychotickému ochoreniu, sú vystavení takému stresu, ktorý presahuje ich psychologickú hranicu definovanú ich vulnerabilitou.

Inými narušiteľmi chemickej rovnováhy v limbickom systéme sú omamné látky, a to predovšetkým alkohol, pervitín, LSD, kokaín, amfetamíny, PCP a iné halucinogény.

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Psychóza je všeobecný psychiatrický termín, ktorý je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a/alebo správania psychicky zdravého jedinca.. Nie je samotným ochorením či diagnózou, ale prejavom ochorenia, najčastejšie duševného.

Pri psychóze podľa dopamínovej hypotézy dochádza k nekontrolovanému vyplavovaniu neurotransmiteru dopamínu v oblasti limbického systému v mozgu, čo spôsobuje skresľovanie vnímaných informácií a ich nesprávne vyhodnocovanie. To je podnetom pre dezorientovanosť vo vzťahoch, v emóciách okolia voči iným a sebe samému a teda spolu s mániodepresívnou hyperaktivitou na synapsách dôvod vzniku paranoje a bludných presvedčení. Chorý stráca kontakt s realitou a často prežíva halucinácie, ktoré môžu postihnúť ktorýkoľvek ľudský zmysel – najčastejšie postihuje sluch v podobe počutia hlasov.

Psychóza je liečiteľná porucha. Lieči sa najmä antipsychotikami, ktoré potlačujú vplyv dopamínu v mozgu a mániodepresívna psychóza najefektívnejšie (nie najhumánnejšie) elektrošokmi, ktoré vybíjajú prebujnenú aktivitu na synapsách.

Príčina psychotického ochorenia nie je dodnes presne známa, avšak prijíma sa výrazný vplyv dedičnosti v kombinácii s psychologickým stresom či toxikomániou a/alebo zneužívaním niektorých farmaceutík ako napr.: Piracetam, Steroidy.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • NEDLEY, Neil: Život bez depresie. Advent – Orion, Vrútky 2004.
  • LAJČIAKOVÁ Zuzana: Program od A po Z.

Internetové zdroje[upraviť | upraviť zdroj]