Halucinácia

Halucinácia (iné názvy: vidina, mam, prelud; čiastočné synonymá: fantazma, videnie) je klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia ^[1]. Tento vnem vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti.

Pri pravej halucinácii je vnem taký presvedčivý, že spochybňovanie reálnosti prežitku považuje osoba, ktorá halucináciu vníma, za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istá. Pri pseudohalucinácii (nepravej halucinácii) dokáže rozlíšiť klamné vnemy od reality.

O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca^[2].

Delenie halucinácií[upraviť | upraviť zdroj]

sluchové
zrakové
čuchové
chuťové
hmatové (taktilné) – halucinatórne vnemy na povrchu tela
viscerálne – halucinatórne vnemy v útrobách
intrapsychické – na pomedzí porúch vnímania a myslenia
ďalšie

Príčiny vzniku halucinácií[upraviť | upraviť zdroj]

Halucinácie patria medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania. Príčiny ich vzniku môžu byť rôzne, napr.:

silné emocionálne zaťaženie – môže viesť k vystupňovaniu vnemov, ktoré súvisia nie s vonkajšími podnetmi, ale so vnútornými aktivitami jedinca
stres – telesné alebo duševné preťaženie znižuje kontrolnú funkciu mozgu
senzorická deprivácia – vznikajú po úplnom vyradení podnetov alebo ich nedostatku (napr. pri letoch na dlhé vzdialenosti, vo vesmíre, pri dlhotrvajúcej izolácii napr. v tme)
hypnóza a vplyv niektorých drog
telesné ochorenia – napr. cukrovka
duševné ochorenie – veľmi často sú aj znakom duševného ochorenia, pre schizofrenikov býva halucinácia výrazne negatívnym zážitkom
spánková deprivácia