Amoniak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Amoniak
Amoniak
Amoniak
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec NH3
Systematický názov Azán
Vzhľad bezfarebný plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 17,031 g/mol
Teplota topenia −77,73 °C
Teplota varu −33,34 °C
Kritická teplota 132,4 °C
Kritický tlak 11,280 kPa
Hustota 0,86 kg/m3
pKB 4,75
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
05- korozívna a žieravá látka06 - toxická látka09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Vety H H221, H280, H314, H331, H400
Vety P P210, P261, P273, P280, P305, P351, P338, P310
NFPA 704
NFPA 704.svg
1
3
0
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7664-41-7
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3.[1] V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov azán (a podobne pre jeho derivát hydrazín H2N-NH2 názov diazán).[2] Pri bežnom tlaku a teplote je to toxický, žieravý, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom.[3]

Kvapalný amoniak podlieha autoprotolýze, podobne ako voda:[3]

2 NH3 ⇌ NH4+ + NH2-

V procese vzniká amónny katión a amidový anión. Hodnota rovnovážnej konštanty tejto reakcie je pKam = 34,00 pri -33 °C.[3]

Vodný roztok[upraviť | upraviť zdroj]

Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo vode, kde z disociovanej molekuly vody preberá hydrón za vzniku amónneho katiónu:[1]

NH3 + H2O → NH4+ + OH

Výsledný roztok je slabo zásaditý a nazýva sa tiež "hydroxid amónny".[1] Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH4OH" neexistuje (dusík totiž nie je schopný vytvoriť päť väzieb).[4] Neexistencia molekuly "NH4OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Brønstedova a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón, teda katión vodíka, H+, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH v priebehu reakcie NH3 + H2O → NH4+ + OH (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku, pKb amoniaku je 4,75[3]). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH3 (aq).

Výroba[upraviť | upraviť zdroj]

Až do začiatku 1. svetovej vojny sa amoniak vyrábal destiláciou rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou kyseliny dusitej a dusitanov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí hydroxidmi či priamo nehaseným vápnom (oxid vápenatý).[chýba zdroj] Ako amónna soľ sa najčastejšie používal salmiak:[1]

2 NH4Cl + 2 CaO → CaCl2 + Ca(OH)2 + 2 NH3

Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici Fritz Haber a Carl Bosch navrhli postup, dnes zvaný Haber-Boschov proces, na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka:[1][3][5][6]

N2 + 3 H2 → 2 NH3

Reakcia prebieha pri vysokej teplote (450 °C) a vysokom tlaku (100 atm).[3] Prebieha za prítomnosti železa ako katalyzátora,[1] ako promótor (látka aktivujúca katalyzátor) sa používa oxid hlinitý, pričom celá sústava sa zahrieva (napriek tomu, že reakcia je exotermická; je to z čisto ekonomických dôvodov).

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Amoniak sa používa pri výrobe priemyselných hnojív a na výrobu močoviny.[1] Takisto sa z neho vyrábajú plasty a výbušniny.[3]

V analytickej chémii sa využíva ako zrážadlo. Niekedy sa používa ako rozpúšťadlo pre rôzne chemické reakcie.[1] Veľmi dobre sa vňom rozpúšťajú alkalické kovy (rozpustnosť cézia v amoniaku je až 330 g Cs na 100 g NH3), ktoré tvoria vodívé farebné roztoky.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g h amoniak. In: BÍNA, Jaroslav. Malá encyklopédia chémie. Bratislava : Obzor, 1981. S. 94.
  2. KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE [online]. Vydavateľstvo UK, 2021, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  3. a b c d e f g h Shriver & Atkins' inorganic chemistry. Oxford : Oxford University Press, 2010. (5th ed.) Dostupné online. ISBN 978-0-19-923617-6. S. 377, 383.
  4. YOKE, John. Ammonium hydroxide does not exist. Journal of Chemical Education, 1989-04, roč. 66, čís. 4, s. 310. Dostupné online [cit. 2022-09-26]. ISSN 0021-9584. DOI10.1021/ed066p310. (po anglicky)
  5. HAGER, Thomas. The alchemy of air : a Jewish genius, a doomed tycoon, and the scientific discovery that fed the world but fueled the rise of Hitler. New York : [s.n.], 2008. (First edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-307-35178-4.
  6. SMIL, Vaclav. Enriching the earth : Fritz Haber, Carl Bosch, and the transformation of world food production. Cambridge, Mass. : MIT Press, 2001. Dostupné online. ISBN 0-262-19449-X.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amoniak