Kov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kov (alebo zriedkavo metál) je z chemického hľadiska kryštalická, elektropozitívna látka s voľnými valenčnými elektrónami. Tieto elektróny sú spoločné pre všetky atómy kovu a môžu sa v ňom voľne pohybovať, Nazývajú sa voľné elektróny. Vlastnosť kovov viesť elektrický prúd prostredníctvom voľných elektrónov sa volá elektrónová vodivosť kovov.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vysoká elektrická a tepelná vodivosť je závislá od teploty kovu. Stúpajúca teplota spôsobí zvýšenie elektrického odporu, klesajúca teplota zlepšuje vodivosť. Pri teplotách blízkych 0 K vedie kov elektrickú energiu absolútne (bez elektrického odporu). Tento jav sa nazýva supravodivosť. V pevnom skupenstve majú kovy plasticitu (kujnosť, tvarovateľnosť), sú schopné odrážať svetlo a sú nepriehľadné (neprechádza cez ne svetlo). Tieto vlastnosti súvisia s prítomnosťou voľných elektrónov.

V prírode sa kovy vyskytujú prevažne v zlúčeninách - rudách. Niektoré kovy, ktoré ťažšie vytvárajú zlúčeniny, sa dajú nájsť aj v rýdzej forme. Kovy, ktoré ľahko vytvárajú zlúčeniny naopak nemôžu existovať v rýdzej forme, na vzduchu postupne korodujú (obvykle kyslíkatá zlúčenia, alebo zlúčenina s väzbou na voľné plyny - sírová, dusíková ...). Koróziu kovov výrazne podporuje voda.

Toxické kovy sú kovy majúce toxické účinky (sú pre ľudský organizmus jedovaté) napr. kadmium, ortuť, olovo, ťažké kovy.

Feromagnetické kovy sú kovy s magnetickými vlastnosťami (Co, Ni, Fe).

Materiály ktoré sú zložené z atómov (molekúl) viacerých kovov (alebo kovov s nekovami pri zachovaní vlastností kovu) nazývame zliatiny.

Najbežnejšie zliatiny:

Medzi známe čisté kovy (z chemického hľadiska) patria: