Rubídium

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rubídium
37  ← rubídium → stroncium
K

Rb

Cs
Rb
Vzhľad
šedobiely kov
rubídium
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo rubídium (rubidium), Rb, 37
Umiestnenie v PSP 1. skupina5. periódablok s
Séria alkalické kovy, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 85,4678 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 5s1
Atómový polomer 248 pm
Kovalentný polomer 220 pm
Kovový polomer 248 pm
Van der Waalsov pol. 303 pm
Iónový polomer
pre: Rb+
148 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 0,82 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 403 kJ.mol−1
2: 2 632,1 kJ.mol−1
3: 3 859,4 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I
Št. potenciál
(Rb+/Rb)
-2,925 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 1,532 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 312,46 K)
1,46 kg·dm−3
Teplota topenia 312,46 K (39,31 °C)
Teplota varu 961 K (687,85 °C)
Kritický bod 2 093 K; 16 MPa
Sk. teplo topenia 2,19 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 75,77 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 31,060 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 434 486 552 641 769 958
Iné
Kryštálová sústava kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus paramagnetický
Elektrický odpor 128 nΩ·m
Tep. vodivosť 58,2 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 1 300 m·s−1
Youngov modul 2,4 GPa
Pružnosť v šmyku 2,5 GPa
Tvrdosť (Mohs) 0,3
Tvrdosť (Brinell) 0,216 MPa
Reg. číslo CAS 7440-17-7
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 83Rb synt. 86,2 d. ε 83Kr
synt.   γ 0,52
Radioactive.svg 84Rb synt. 32,9 d. ε 84Kr
synt.   β+ 1,66 84Kr
synt.   γ 0,881
synt.   β- 0,892 84Sr
85Rb 72,168 % stabilný s 48 neutrónmi
Radioactive.svg 86Rb synt. 18,65 d. β- 1,775 86Sr
synt.   γ 1,0767
Radioactive.svg 87Rb 27,835 % 4,88x1010 r. β- 0,283 87Sr
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému rubídium.
Pozri aj chemický portál

Rubídium (rubidium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Rb a protónové číslo 37. Rubídium patrí medzi alkalické kovy, vyznačuje sa veľkou reaktivitou a mimoriadne nízkym redox-potenciálom. Je to mäkký, ľahký a striebrolesklý kov, ktorý mimoriadne rýchlo, až explozívne, reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín.

Elementárne kovové rubídium je možné dlhodobo uchovávať pod vrstvou alifatických uhľovodíkov ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje. Soli rubídia farbia plameň na svetlofialovo.

Rubídium bolo objavené v roku 1861 nemeckým chemikom Robertom W. Bunsenom a nemeckým fyzikom Gustavom R. Kirchhoffom použitím nimi objavenej spektrálnej analýzy.

Výskyt v prírode, výroba a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami rubídia a to len s mocenstvom Rb+.

Obsah rubídia v zemskej kôre je pomerne vysoký, predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 100 – 300 mg Rb/kg. Priemerný obsah v morskej vode je približne 0,12 mg Rb/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu rubídia na približne 6 miliárd atómov vodíka.

V mineráloch zvyčajne sprevádza rubídium ostatné alkalické kovy. Pravdepodobne najvýznamnejší výskyt je v minerále lepidolit, čo je pomerne značne komplikovaný hlinito-kremičitan lítio-draselný. V tomto minerále sa obsah rubídia pohybuje okolo hodnoty 1,5%

Elementárne rubídium sa vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu rubidného na železnej katóde. Na grafitovej anóde pritom vzniká plynný chlór.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite má kovové rubídium len minimálne praktické využitie.

  • Jeho nízky ionizačný potenciál dáva možnosť jeho uplatneniu vo fotočlánkoch, sloúžiacich na priamu premenu svetelnej energie na elektrickú. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel.
  • Pri výrobe katódových trubíc pracujúcich s nízkotlakovou náplňou inertného plynu sa rubídium používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zvyškov reaktivných primiešaných plynov.
  • Soli rubídia sa pridávajú do zmesí zábavnej pyrotechniky a farbia vzniknuté svetelné efekty do fialova.

V chemických zlúčeninách sa rubídium vyskytuje zásadne a iba ako kladne jednomocné Rb+. Medzi známejšie zlúčeniny patria tieto chemické látky:

Rb + O2 → RbO2
  • Reakcia rubídia s vodou vedie k vzniku silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu rubídneho RbOH, ktorý je na rozdiel od analogických zlúčenín sodíka a draslíka málo hygroskopický a je len veľmi obmedzene rozpustný vo vode.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]