Striebro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg Toto je článok o chemickom prvku. O rovnomennom mineráli pozri striebro (minerál).
Striebro
47 paládium ← striebro → kadmium
Cu

Ag

Au
Ag
Vzhľad
strieborný kov
striebro
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo striebro (argentum), Ag, 47
Umiestnenie v PSP 11. skupina5. periódablok d
Séria prechodné prvky, kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 107,8682 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Kr] 4d10 5s1
Atómový polomer 144 pm
Kovalentný polomer 145 pm
Kovový polomer 144 pm
Van der Waalsov pol. 172 pm
Iónový polomer
pre: Ag+
126 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 1,93 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 731,0 kJ.mol−1
2: 2 070 kJ.mol−1
3: 3 361 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) I, II, III
Št. potenciál
(Ag+/Ag)
0,799 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 10,49 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 234,93 K)
9,320 kg·dm−3
Teplota topenia 1 234,93 K (961,78 °C)
Teplota varu 2 435 K (2 161,85 °C)
Sk. teplo topenia 11,28 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 250,58 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25,350 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 1 283 1 413 1 575 1 782 2 055 2 433
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 15,87 nΩ·m
Tep. vodivosť 429 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 18,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul 83 GPa
Pružnosť v šmyku 30 GPa
Objemová pružnosť 100 GPa
Poissonovo č. 0,37
Tvrdosť (Mohs) 2,5
Tvrdosť (Brinell) 24,5 MPa
Reg. číslo CAS 7440-22-4
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 105Ag synt. 41,2 d. ε - 105Pd
synt.   γ 0,344
Radioactive.svg 106Ag synt. 8,28 d. ε - 106Pd
synt.   γ 0,511
107Ag 51,839 % stabilný s 60 neutrónmi
Radioactive.svg 108Ag synt. 418 r. ε - 108Pd
synt.   γ 0,433
109Ag 48,161 % stabilný s 62 neutrónmi
Radioactive.svg 111Ag synt. 7,45 d. β 1,036 111Cd
synt.   γ 0,342
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému striebro.

Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnou vodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Je vhodné na použitie v elektronickom priemysle, pri výrobe CD aj DVD nosičov a v šperkárstve. Jeho zlúčeniny sú potrebné pre fotografický priemysel.

Základné fyzikálno-chemické vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Striebro je jeden z prvkov známych už od staroveku. Z bežných kovov má najlepšiu elektrickú a tepelnú vodivosť. Z mechanickej a metalurgickej stránky je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva (dobrá zatiekavosť).

Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d orbitale. V zlúčeninách sa vyskytuje hlavne v oxidačnom čísle AgI. Zlúčeniny striebornatého katiónu (Ag+2) sú nestále a majú silné oxidačné účinky.

Napriek tomu, že striebro patrí medzi drahé kovy, ktoré sa vyznačujú silnou chemickou stabilitou, veľmi dobre reaguje s kyselinou dusičnou hlavne vďaka jej silným oxidačným schopnostiam. Reakcia prebieha podľa rovnice:

3 Ag + 4 HNO3 → 3 AgNO3 + NO + 2 H2O

Podobne sa striebro chová i voči koncentrovanej kyseline sírovej, ktorá pôsobí tiež oxidačne. Voči zriedenej H2SO4 je však striebro odolné, podobne ako pri pôsobení ďalších minerálnych kyselín. Za prítomnosti kyslíka sa striebro rozpúšťa aj v roztokoch alkalických kyanidov za vzniku komplexného kyanostrieborného iónu [Ag(CN)2]-.

Na suchom čistom vzduchu je striebro neobmedzene stále. Stačí však aj veľmi nízke množstvo sírovodíka (H2S), aby striebro začalo černieť, pretože na jeho povrchu vzniká vrstva sulfidu strieborného Ag2S.

Výskyt a výroba[upraviť | upraviť zdroj]

V zemskej kôre sa striebro vyskytuje vzácne. Priemerný obsah činí okolo 0,07 – 0,1 mg/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia približne 3 mikrogramy na liter. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm striebra približne bilión atómov vodíka.

V prírode sa striebro obyčajne vyskytuje v zlúčeninách, prípadne aj ako čistý kov. Skoro vždy je striebro prímesou v rýdzom prírodnom zlate. Z minerálov striebra je najvýznamnejší akantit a jeho vysokoteplotná modifikácia (nad 179 °C) argentit Ag2S.

Ako zdroj pre priemyslové získavanie striebra sú však rudy olova, medi, niklu alebo zinku. Najviac používanou metódou na získavanie rýdzeho striebra je elektrolýza, z halogenidov sa však dá ako rýdze získať aj pyrometalurgicky priamym tavením.

Najväčšími svetovými producentmi sú Mexiko, Kanada, Peru, Austrália a USA.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]