Striebro (minerál)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Striebro
Striebro
Ag
Všeobecné informácie
Trieda Prvky
Zaradenie I/A.01-20
Rok objavenia pravek
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava kubická
Bodová grupa 43m
Priestorová grupa Fm3m
Mriežkové param. a=4,0862 Å
V=68,23
Z=4
Morfológia
Habitus masívny, steblovitý, kríčkovitý, drôty, zriedkavejšie oktaédrické a dodekaédrické kryštály
Zrasty podľa {111}
Optické vlastnosti
Farba(y) strieborný, šedý, slabošedý
Farba vrypu striebrobiely
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 69,80
420 71,00
440 73,20
460 75,00
480 76,80
500 78,20
520 79,50
540 80,80
560 81,70
580 82,50
600 83,20
620 84,00
640 84,60
660 85,20
680 86,00
700 86,50
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 2,5-3
Hustota 10-11 kg.dm−3
Lom kujný
Ostatné
Rozpustnosť v kys. dusičnej
Elektrické vlast. vodivý
Odrody a variety
arquerit, konsbergit, kuproarquerit, küstelit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Striebro je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky skoro čisté striebro - Ag.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kryštály striebra v tvare kociek sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Vyskytuje sa v podobe vlákien, stromčekovitých útvarov a drôtikov. Niekedy býva celistvé. Farba striebra je striebrobiela, na vzduchu však černie, vryp je takisto striebrobiely. Striebro je nepriehľadné a má kovový lesk.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká na rudných žilách a v oxidačných zónach rudných ložísk (tzv. cementačné striebro, vyzrážané z rozložených strieborných minerálov ako stephanit, polybazit atď.). Spolu so zlatom tvorí striebro prirodzenú zliatinu, zvanú elektrum.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozpustné v kyseline dusičnej a je taviteľné. Je vynikajúcim vodičom elektrického prúdu a tepla.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti najmä v Hodruši-Hámroch a v Banskej Štiavnici (Štiavnické vrchy).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]