Štiavnické vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štiavnické vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Stiavnicke vrchy3.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Banská Štiavnica, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Levice, Krupina
Nadradená
jednotka
Slovenské stredohorie
Susedné
jednotky
Kremnické vrchy
Krupinská planina
Pliešovská kotlina
Žiarska kotlina
Podunajská pahorkatina
Pohronský Inovec
Vtáčnik
Podradené
jednotky
Hodrušská hornatina
Kozmálovské vŕšky
Sitnianska vrchovina
Skalka
Mesto Banská Štiavnica
Najvyšší bod Sitno
 - výška 1 009,2 m n. m.
Geologické zloženie andezity, ryolity
Stiavnické vrchy.png
Wikimedia Commons: Štiavnické vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Štiavnické vrchy sú geomorfologickým celkom na Slovensku ako súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Najvyšším vrchom je Sitno (1 009,2 m n. m.).[1]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Na severe susedia s Kremnickými vrchmi, na východe s Pliešovskou kotlinou a Krupinskou planinou, na juhu s Podunajskou pahorkatinou a na západe s Pohronským Inovcom, Vtáčnikom a Žiarskou kotlinou.[2]

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pohorie sa člení na 4 podcelky, ktoré zahŕňajú 7 časti:[2]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Štiavnické vrchy sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom. Ako celok tvorí pozostatky Štiavnického stratovulkánu. Je budované andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Banskej Štiavnice patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality na Slovensku. Mesto je „Mestská pamiatková rezervácia“ od roku 1950[3] a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.[4] Medzi obľúbené ciele turistov patrí tiež Sitno a množstvo tajchov, využívaných na letnú rekreáciu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  3. Register pamiatkových rezervácií [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  4. Historic Town of Banská Štiavnica and the Technical Monuments in its Vicinity [online]. UNESCO World Heritage Centre, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°26′10″S 18°53′46″V / 48,436217°S 18,896115°V / 48.436217; 18.896115

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma Štiavnických vrchov - pohľad z východu
Panoráma Štiavnických vrchov - pohľad z východu