Krivín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°19′35″S 18°33′32″V / 48,326467°S 18,558917°V / 48.326467; 18.558917
Krivín
prírodná rezervácia
VelkyKrivin.jpg
Velky Krivín
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Levice
Obec Rybník
Súradnice 48°19′35″S 18°33′32″V / 48,326467°S 18,558917°V / 48.326467; 18.558917
Vznik 1993
Správa CHKO Štiavnické vrchy
Kód 809
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Malý Krivín

Krivín sa skladá z dvoch skalnatých výbežkov podľa veľkosti pomenovaný Veľký a Malý Krivín. Nadmorská výška Veľkého Krivína dosahuje 315,9 m n. m. a pri dobrej viditeľnosti možno vidieť z neho aj vysielač Zobor v Nitre a masív pohoria Pohronský Inovec. Lokalita Krivín na ľavobrežnom toku rieky Hron, v katastrálnom území obce Rybník, tvorí dominantu obce Psiare.

Prírodná rezervácia Krivín[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1993 je prírodnou rezerváciou[1] a patrí do CHKO Štiavnické vrchy. Na výmere 54,15 ha sú strmé svahy lesných porastov a skalných xerotermných biotopov s výskytom viacerých chránených druhov flóry a fauny. Územie má veľký význam z hľadiska výskytu veľkého počtu chránených, vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Sú tu lokality panónskej flóry a fauny s malým počtom horských a karpatských druhov.

Prírodná rezervácia Krivín je budovaná lávovými prúdmi amfibolicko-pyroxenického andezitu Presilského efuzívneho komplexu, ktorý leží v nadloží explozívnych produktov /redeponovaných tufoch / drastvickej formácie. Mohutný lávový komplex má hrúbku 250 až 300 m. Jednotlivé lávové prúdy predstavujú doskovité až jazykovité telesá rôznej hrúbky s blokovou odlučnosťou a v bazálnych častiach s doskovitou.

Historický pohľad na Krivín[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa historických dohadov je Krivín hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa hradiská podobného typu v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská Brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).

K lokalite Krivín sa viaže viacero ľudových povestí a rozprávaní o zbojníkovi Zlejkovi, ktorý mal v nej svoju skrýšu („Zlejkova diera“).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Krivín. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.