Szabóova skala
| Szabóova skala | |
| prírodná rezervácia | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Obec | Lehôtka pod Brehmi |
| Pohorie | Štiavnické vrchy |
| Súradnice | 48°32′12″S 18°48′26″V / 48,5366667°S 18,8072222°V |
| Rozloha | 0,1189 km² (12 ha) |
| Vznik | 1907 |
| - posledná novelizácia | 1983 |
| Správa | ŠOP - S-CHKO Štiavnické vrchy |
| Kód | 439 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Banskobystrického kraja
| |
 Interaktívna mapa
| |
| Wikimedia Commons: Szabóova skala | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Szabóova skala je prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.
Nachádza sa v katastrálnom území obce Lehôtka pod Brehmi[1] v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji. Územie bolo vyhlásené za chránené v roku 1907 a naposledy novelizované v roku 1983 na rozlohe 11,89 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Chránené územie je súčasťou CHKO Štiavnické vrchy. Na území rezervácie platí 5. stupeň ochrany.
Je to jedna z najstarších prírodných rezervácií Slovenskej republiky. Vyhlásená je na ochranu komplexu ryolitových skál s morfologicky výrazným asi 50 m vysokým bralom a zriedkavou flórou i faunou na vedecko-výskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.
Na vrchol (302 m nad morom) Szabóovej skaly vedie žltá turistická značka z Lehôtky pod Brehmi. Na vrchole je drevený kríž a dobrý výhľad.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Prírodný útvar sopečného pôvodu bol pomenovaný na počesť bývalého maďarského poslucháča Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a neskoršieho profesora, dekana, rektora zjednotenej univerzity v Budapešti, mineralóga a geológa Józsefa Szabóa (1822 – 1894), ktorý veľmi podrobne preštudoval a popísal geologickú stavbu celých Štiavnických vrchov.[2]
Maďarský nápis na skale SZABO SZIKLA vysoký jeden meter a dlhý 7,5 metrov je vytvorený z kovových písmen, ktoré odliala bezplatne Kachelmanova strojáreň vo Vyhniach. V súčasnosti je už len ťažko čitateľný a tak je ľahko prehliadnuteľný.
„V roku 1901 Uhorská geologická spoločnosť zorganizovala študijný výlet pre svojich členov do stredoslovenských banských miest.“ „23. septembra (1901) si išli obzrieť hlinické ryolitové lomy. V tom čase nebolo ešte okolie skaly zarastené. Na úpätí bolo pár kríkov,“ čo dokumentujú aj dobové fotografie. Práve z tohto podujatia vzišla myšlienka pomenovať skalu, ktorá sa dovtedy volala Lihocko bralo a vybudovať pomník, hovorí Jozef Kosej z občianskeho združenia - OZ Priekopa.[3]
Presný dátum osadenia nápisu nie je známy, avšak v októbri 1907 už nápis visel. O rok neskôr, teda v roku 1908, bol slávnostne odhalený aj pomník. Ten však už v súčasnosti neexistuje.[3] Zrenovovať nápis na Szabóovej skale, vytvoriť v jej blízkosti priestor na posedenie a oddych či osadiť informačnú tabuľu boli plány OZ Priekopa. [4]
Podľa Szabóa je pomenovaná aj jaskyňa (súradnice 47°37′02″S 19°00′01″V / 47,617259°S 19,000331°V ) v národnom park Dunaj-Ipoly v Maďarsku.
Význam
[upraviť | upraviť zdroj]Keby tu nebola vznikla prírodná rezervácia, zostal by pre našu generáciu po sopečnom útvare len kameňolom. Sopečný ryolit, ktorý tu zo Zeme vyvrel pred miliónmi rokov, je cennou surovinou, v minulosti, ale aj dnes sa používa ako stavebný materiál. Z kameňolomu naproti je vytvorené napríklad súsošie Svätej Trojice v B. Štiavnici.[2]
Vďaka výskytu ryolitu bola v Hliníku nad Hronom založená pred viac ako 600 rokmi výroba mlynských kameňov. Koncom 18. storočia boli tak známe a žiadané, že sa prepravovali na pltiach a pečatili sa zvláštnym pečatidlom kráľovskej koruny Márie Terézie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-11-06]. Dostupné online.
- 1 2 MARTIN KÁROLY. Szabova skala najstaršia prírodná rezervácia v bývalom Uhorsku. Žiar24.sk, 24. september 2010. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
- 1 2 Lákavé plány na známom prírodnom výtvore: Na Szabóovej skale chcú vytvoriť vyhliadku!. Žiar24.sk. Dostupné online [cit. 2018-03-07].
- ↑ Hliník nad Hronom> Iná činnosť [online]. www.hliniknadhronom.sk, 27.5.2014, [cit. 2018-03-07]. Dostupné online. Archivované 2018-03-08 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Szabóova skala
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Szabóova skala v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Najstaršia prírodná rezervácia v bývalom Uhorsku, ziar.dnes24.sk
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Szabóova skala na českej Wikipédii.
