Sitnianske predhorie
| Sitnianske predhorie | |
| geomorfologická časť Štiavnických vrchov | |
 Okolie Počúvadla | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
| Okresy | Banská Štiavnica, Krupina, Levice |
| Časť | Sitnianskej vrchoviny |
| Hranice | Hodrušská hornatina, Štiavnická brázda, Sitno, Skalka, Prenčovská kotlina, Bzovícka pahorkatina, Sebechlebská pahorkatina, Brhlovské podhorie, Bátovská pahorkatina |
| Rieky | Jabloňovka, Štiavnica, Klastavský potok |
| Súradnice | 48°21′43″S 18°51′00″V / 48,362°S 18,85°V |
| Najnižší bod | |
| - poloha | južný okraj územia |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sitnianske predhorie je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Zaberá jej západnú a južnú časť, juhozápadne od Banskej Štiavnice.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v južnej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú, západnú a južnú časť podcelku Sitnianska vrchovina.[3] Severozápadným smerom susedí Hodrušská hornatina, severne nadväzuje Štiavnická brázda a Sitno (obe časti Sitnianskej vrchoviny) a východným smerom pokračujú Štiavnické vrchy podcelkom Skalka. Hlboko do centrálnej časti zasahuje Prenčovská kotlina a východným smerom susedí Bzovícka pahorkatina, podcelok Krupinskej planiny. Južne nadväzuje Ipeľská pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny) a jej časti Sebechlebská pahorkatina, Brhlovské podhorie a Bátovská pahorkatina.[1]
Sitnianske predhorie patrí do povodia Ipľa a vodné toky smerujú južným smerom. Medzi významnejšie patrí riečka Jabloňovka, prítok Sikenice, Počúvadlianskym jazerom pretekajúci Klastavský potok, Belujský potok a vo východnej časti rieka Štiavnica. Údoliami vedú komunikácie, sprístupňujúce sídla, pričom najvýznamnejšou je cesta I/51. Vedie južnou časťou územia a v Hontianskych Nemciach (kde križuje E 77 v trase cesty I/66 (Šahy – Zvolen)) sa stáča do údolia Štiavnice a pokračuje severným smerom k Banskej Štiavnici. Severozápadnou časťou vedie cez Štiavnické Bane na juhozápad cesta II/524.[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto oblasť Štiavnických vrchov okrem najjužnejšej okrajovej časti leží v Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Južná časť pohoria patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, severozápadný okraj Sitnianskeho predhoria je vďaka pamiatkám v obci Štiavnické Bane, atraktívnemu Počúvadlianskemu a Richnavskému jazeru obľúbeným cieľom turistov. V blízkosti územia sa nachádza monumentálne Sitno s hradom a predovšetkým mesto Banská Štiavnica.
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej Rudnej magistrále okolo Richnavského jazera a rázcestím v sedle Krížna cez Štiavnické Bane do Banskej Štiavnice - po
modro značenej trase:
- zo Sebechlieb cez Beluj k Počúvadlianskemu jazeru
- z Prenčova na vrch Sitno (1 009 m n. m.) s odbočením na Sitniansky hrad
- po
zelenej značke od obce Jabloňovce okrajom PR Jabloňovský Roháč k Počúvadlianskemu jazeru a ďalej na Sitno (1 009 m n. m.) - po
žltej značke:
- z rázcestia pri horárni Tepličky ku Koháriho dubu
- od Počúvadlianskeho jazera rázcestím v sedle Krížna a rázc. Vlčia jama na rázc. Tatársky jarok[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.
- ↑ TM 138 Štiavnické vrchy (8. vydanie; 2021) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2021, [cit. 2025-11-06]. Dostupné online.