Sitnianske predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°21′43″S 18°51′00″V / 48,362°S 18,85°V / 48.362; 18.85
Sitnianske predhorie
geomorfologická časť
Štiavnických vrchov
Lake of Počuvadlo.jpg
Okolie Počúvadla
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Nitriansky
Okresy Banská Štiavnica, Krupina, Levice
Časť Sitnianskej vrchoviny
Hranice Hodrušská hornatina, Štiavnická brázda, Sitno, Skalka, Prenčovská kotlina, Bzovícka pahorkatina, Sebechlebská pahorkatina, Brhlovské podhorie, Bátovská pahorkatina
Rieky Jabloňovka, Štiavnica, Klastavský potok
Súradnice 48°21′43″S 18°51′00″V / 48,362°S 18,85°V / 48.362; 18.85
Najnižší bod
 - poloha južný okraj územia
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Sitnianske predhorie je geomorfologickou časťou Sitnianskej vrchoviny, podcelku Štiavnických vrchov.[1] Zaberá jej západnú a južnú časť, juhozápadne od Banskej Štiavnice.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v južnej časti Štiavnických vrchov a zaberá strednú, západnú a južnú časť podcelku Sitnianska vrchovina. Severozápadným smerom susedí Hodrušská hornatina, severne nadväzuje Štiavnická brázda a Sitno (obe časti Sitnianskej vrchoviny) a východným smerom pokračujú Štiavnické vrchy podcelkom Skalka. Hlboko do centrálnej časti zasahuje Prenčovská kotlina a východným smerom susedí Bzovícka pahorkatina, podcelok Krupinskej planiny. Južne nadväzuje Ipeľská pahorkatina (podcelok Podunajskej pahorkatiny) a jej časti Sebechlebská pahorkatina, Brhlovské podhorie a Bátovská pahorkatina.[1]

Sitnianske predhorie patrí do povodia Ipľa a vodné toky smerujú južným smerom. Medzi významnejšie patrí riečka Jabloňovka, prítok Sikenice, Počúvadlianskym jazerom pretekajúci Klastavský potok, Belujský potok a vo východnej časti rieka Štiavnica. Údoliami vedú komunikácie, sprístupňujúce sídla, pričom najvýznamnejšou je cesta I/51. Vedie južnou časťou územia a v Hontianskych Nemciach (kde križuje E 77 v trase cesty I/66 (ŠahyZvolen)) sa stáča do údolia Štiavnice a pokračuje severným smerom k Banskej Štiavnici. Severozápadnou časťou vedie cez Štiavnické Bane na juhozápad cesta II/524.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Táto oblasť Štiavnických vrchov okrem najjužnejšej okrajovej časti leží v Chránenej krajinnej oblasti. Osobitne chráneným územím je prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Južná časť pohoria patrí medzi pokojnejšie a menej navštevované oblasti, severozápadný okraj Sitnianskeho predhoria je vďaka pamiatkám v obci Štiavnické Bane, atraktívnemu Počúvadlianskemu a Richnavskému jazeru obľúbeným cieľom turistov. V blízkosti územia sa nachádza monumentálne Sitno s hradom a predovšetkým mesto Banská Štiavnica.

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-24]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-25]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]