Brhlovské podhorie
| Brhlovské podhorie | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Brhloviec
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Nitriansky, Banskobystrický |
| Okresy | Levice, Krupina |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Ipeľská pahorkatina, Sebechlebská pahorkatina, Santovská pahorkatina, Bátovská pahorkatina, Sitnianske predhorie |
| Mestá | Brhlovce, Horša, Žemberovce, Lišov |
| Rieky | Sikenica, Žemberovský potok, Búr, Veperec |
| Súradnice | 48°13′26″S 18°43′59″V / 48,224°S 18,733°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 160 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Brhlovské podhorie[1] je geomorfologická časť Ipeľskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá zvlnené územie východne od Levíc.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Podhorie sa nachádza na východnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá zvlnenú, severnú oblasť podcelku Ipeľská pahorkatina. Severozápadný okraj tvorí údolie rieky Sikenica, ktorá na svojom strednom toku vytvára atraktívnu Horšiansku dolinu. Severnú časť územia odvodňuje Žemberovský potok, strednú potok Búr a východnú potok Veperec a jeho prítoky.[4] Severovýchodný okraj vymedzujú Štiavnické vrchy s časťou Sitnianske predhorie, na zvyšku územia už nadväzujú časti Ipeľskej pahorkatiny: na severozápade Bátovská pahorkatina, na juhozápade Santovská pahorkatina a na juhovýchode Sebechlebská pahorkatina.[2]
Brhlovské podhorie sa rozkladá na území okresov Levice a Krupina v Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Z významných sídiel tu ležia Brhlovce, Horša, Žemberovce a Lišov.[3] Severnou časťou pahorkatiny prechádza cesta I/51 z Levíc do Banskej Štiavnice, na ktorú sa pripájajú cesty, obsluhujúce tunajšie obce.[5]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Na západnom okraji pahorkatiny sa nachádza národná prírodná rezervácia Horšianska dolina a severný okraj lemuje Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Ipeľskej pahorkatiny poskytuje možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Atraktívne je okolie Brhloviec, ktoré sú pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a Horšianska dolina v údolí Sikenice, kde je vybudovaný náučný chodník. V oblasti nie sú značené turistické chodníky.[4][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b TM 140 Krupinská planina – Dudince – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-02]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 100.