Preskočiť na obsah

Santovská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Santovská pahorkatina
geomorfologická časť
Podunajskej pahorkatiny
Stredná časť pahorkatiny
Štát Slovensko Slovensko
Región Nitriansky
Okres Levice
Časť Podunajskej pahorkatiny
Hranice Ipeľská pahorkatina, Bátovská pahorkatina, Brhlovské podhorie, Sebechlebská pahorkatina, Zalabský chrbát, Hronská niva, Sikenická mokraď, Ipeľská niva
Mestá Levice, Santovka, Demandice, Zbrojníky, Sikenica, Ipeľský
Sokolec
Rieky Sikenica, Semerovský potok, Perec, Búr
Súradnice 48°08′46″S 18°44′06″V / 48,146°S 18,735°V / 48.146; 18.735
Najvyšší bod Vápnik
 - výška 274 m n. m.
Najnižší bod juhozápadný okraj územia
 - výška cca 120 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Santovská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Ipeľskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[2] Zaberá zvlnené územie juhovýchodne od Levíc.[3]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pahorkatina sa nachádza na východnom okraji Podunajskej pahorkatiny a zaberá rozsiahlu plochu strednej časti podcelku Ipeľská pahorkatina. Rozkladá sa medzi riekou Perec na západe a Štiavnica a Ipeľ na východe.[3] Z menších vodných tokov územím preteká Sikenica, Semerovský potok, Búr a okrajom aj Perec.[4] Na západe tak susedí Hronská niva a jej časť Sikenická mokraď, na východe ju lemuje Ipeľská niva. Južným smerom pokračuje Ipeľská pahorkatina časťou Zalabský chrbát, severným smerom nadväzujú časti Bátovská pahorkatina, Brhlovské podhorie a Sebechlebská pahorkatina.[2]

Lokalita leží v Nitrianskom kraji, v okrese Levice a z významných sídiel tu leží okrajovo mesto Levice a obce Santovka, Demandice, Zbrojníky, Sikenica a Ipeľský Sokolec.[3] Centrálnou časťou pahorkatiny prechádza cesta I/75 z Nových Zámkov do Lučenca, ktorá na východnom okraji križuje cestu I/66 zo Šiah do Krupiny. Strednou časťou z Levíc na juh cez Demandice do Štúrova vedie cesta II/564. Na tieto dopravné tepny sú napojené cesty III. triedy, ktoré dopravne obsluhujú okolité obce.[5] Juhovýchodným a južným okrajom prechádza aj železničná trať Zvolen – Čata.

Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]

V tejto časti pahorkatiny sa nachádza chránený areál Kráľovičova slatina a prírodná pamiatka Travertínová kopa.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Mierne zvlnená centrálna oblasť Ipeľskej pahorkatiny poskytuje široké možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Pri Kalinčiakove sa nachádza rekreačné stredisko Margita – Ilona.[4][3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  3. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  4. a b TM 140 Krupinská planina – Dudince – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-31]. Dostupné online.
  5. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 118.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]