Demandice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Demandice
obec
Kostol sv. Heleny, Hýbec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Hont
Vodný tok Búr
Nadmorská výška 140 m n. m.
Súradnice 48°07′35″S 18°46′54″V / 48,1265°S 18,7816°V / 48.1265; 18.7816
Rozloha 21,92 km² (2 192 ha) [1]
Obyvateľstvo 933 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 42,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1291
Starosta Attila Kürthy[3] (SaS, SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 935 85
ŠÚJ 502154
EČV (do r. 2022) LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Demandice č. 236
E-mailová adresa demandice@demandice.sk
Telefón 7493121
Fax 7420241
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Demandice
Webová stránka: demandice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Demandiceobec na Slovensku v okrese Levice.[4]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Ipeľskej pahorkatine v doline potoka Búr.[4]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov pochádza z osobného mena Damian, ktoré sa v slovenčine vyskytuje aj v podobe Demen alebo Demän.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Staršie osídlenie v chotári obce potvrdzujú archeolgické nálezy eneolitného sídliska s kanelovanou keramikou, sídlisk z neolitnej volútovej kultúry, sídliska čačianskej kultúry z mladšej doby bronzovej a slovanského pohrebiska z 10. - 12. storočia. Prvá písomná zmienka o obci (Damian) je z roku 1270. Patrila rodine Demandickovcov, v 18. storočí rodine Grassalkovichovcov a Agátsovcov, v 19. storočí rodine Simonyiovcov, Benyovszkyovcov, Polugyayovcov a iným rodinám. Po roku 1918 sa do obce prisťahovalo viacero rodín zo stredného Slovenska. Obyvatelia sa zoberali hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, neskôr aj košíkarstvom, tkáčstvom a výrobou metiel. V rokoch 1938-44 obec pripojili k Maďarsku. Miestna časť Hybec (Hebech) sa písomne uvádza v roku 1276, obec patrila tunajším zemanom.[4]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Heleny v Hýbeci, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a malou strešnou vežou pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Nachádza sa v mierne vyvýšenej polohe, v areáli funkčného cintorína. V druhej polovici 15. storočia bol goticky prestavaný, z románskej etapy sa dochovala časť severnej steny lode. Z gotickej etapy sa okrem hmoty stavby zachoval vstupný portál v tvare oslieho chrbta, polkruhovo ukončené okná a pozdnegotické pastofórium. V období turecých vojen kostol spustol, opravený bol až v 20. rokoch 18. storočia. Kostol bol obnovený v rokoch 2000-2007.[6]
  • Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela v Demandiciach, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1750. Prestavaný bol po požiari v roku 1766. Stojí na mieste staršej gotickej stavby zo 14. storočia. Fasáda veže kostola je členená lizénami, ukončená ihlancovou helmicou. V kostolnej krypte je pochovaný alispan Wolfgangus Gosztonyi.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 307.
  5. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 124-125.
  6. Kostol sv. Heleny v Demandiciach-Hýbeci [online]. Regionálna rozvojová agentúra Horné Požitavie. Dostupné online. Archivované 2018-05-06 z originálu.
  7. Pod Bujdoškou [online]. bujdoska.blogspot.com, [cit. 2019-09-10]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]