Čata (okres Levice)
| Čata | |
| obec | |
 Železničná stanica Čata
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Levice |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 132 m n. m. |
| Súradnice | 47°57′04″S 18°38′55″V / 47,9512°S 18,6485°V |
| Rozloha | 14,77 km² (1 477 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 977 (31. 12. 2020) [2] |
| Hustota | 66,15 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1386 |
| Starosta | Marian Csákvári[3] (SMK-MKP) |
| PSČ | 935 63 |
| ŠÚJ | 555843 |
| EČV | LV |
| Tel. predvoľba | +421-36 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Čata Hlavná 80 935 63 Čata |
| E-mailová adresa | cata@nextra.sk |
| Telefón | +421 36 779 70 16 |
| Fax | +421 36 779 70 11 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Čata | |
| Webová stránka: cata.ocu.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Čata je obec na Slovensku v okrese Levice.[4]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec leží vo východnej časti Podunajskej nížiny a v južnej časti Ipeľskej pahorkatiny na nízkej pravobrežnej nive a terasách rieky Hron.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Staršie osídlenie v chotári obce potvrdzujú archeolgické nálezy sídlisk z neolitnej volútovej kultúry, eneolitnej s kanelovanou keramikou, maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, žiarových hrobov z halštatskej doby, sídlisk z laténskej, rímsko-barbarskej a slovanskej po dobu veľkomoravskú. Prvá písomná zmienka o obci (Chatka) je z roku 1386. Patrila kláštoru paulínov v Máriacsaláde, časť obce benediktískemu opátstvu v Čajakove. Po zrušení paulínskej rehole pripadla správe verejných základín. Obyvatelia sa zoberali hlavne poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, za prvej ČSR pracovali ako robotníci na veľkostatkoch a zaoberali sa aj košikárstvom a tkáčstvom. V rokoch 1938-45 obec pripojili k Maďarsku. V roku 1947 presídlili časť maďarského obyvateľstva do Maďarska. Miestna časť Gen (Guen, Gen) sa písomne uvádza v roku 1247, osada patrila prepoštsvu v Šahách, rodine Hunt-Poznanovcov, neskôr kláštoru v Máriacsaláde. [4]
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1958. Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, veža s ihhlancovou helmicou vystupuje zo stupňovito ukončeného priečelia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ a b c SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 307.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]