Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Začiatkom roka 1990 bol oficiálny názov krajiny stále ešte „Československá socialistická republika“ (ČSSR). Václav Havel navrhol 23. januára odstránenie slova socialistická z názvu. To sa uskutočnilo v názvoch oboch republík (na Slovensku1. marca), ale pri názve celého štátu politici (najmä slovenskí) Havlov návrh „Československá republika“ odmietli. Na Slovensku návrh pripomínal návrat k už prekonanému centralistickému zriadeniu „Československej republiky“ (1918 - 1938 a 1945 - 1968).
Vláda Slovenska preto 14. februára navrhla, aby sa názov krajiny písal s pomlčkou, konkrétne „Republika Česko-Slovensko“ alebo „Federácia Česko-Slovensko“ podobne, ako tomu bolo v rokoch 1918 až 1920, keď vzniklo Česko-Slovensko, a znova v rokoch 1938 a 1939. Na inkriminovanej schôdzi federálneho parlamentu (Federálneho zhromaždenia) sa potom 29. marca okrem tohto návrhu prerokúval zmenený Havlov návrh „Republika Česko-Slovensko“ a návrh mladých poslancov „Československá federatívna republika“.
Jadrom sporu bol problém písania spojovníka, ktorý českí poslanci nesprávne označovali ako pomlčka (preto aj názov Pomlčková vojna je „nesprávny“ v tom zmysle, že išlo o Spojovníkovú vojnu). Spojovník má podľa pravidiel slovenského a českého pravopisu inú grafickú podobu a inú funkciu ako pomlčka. Kým spojovník sa používa na spájanie slov (napríklad Frýdek-Místek), pomlčka sa používa na oddeľovanie (napr. na konci riadku) a na ostatné účely. Slovenská strana písanie spojovníka chápala jednak ako návrat k pôvodnému historickému písaniu názvu štátu, a jednak ako vyjadrenie federatívneho usporiadania štátu. Česká strana, ktorá si spojovník preinterpretovala na pomlčku, ho chápala ako symbol rozdelenia.
Pochádza z dvanástich detí. Začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 - 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznychfilmoch a seriáloch - Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978). Je autorom kníh: Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983). O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič tv. film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia.
