Portál:Česko

Český portálupraviť

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územia dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vznikla samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

19. septemberupraviť

Emil Zátopek

V Česku má meniny Zita.

1636 – zomrel František z Ditrichštejna, český šľachtic a kardinál (* 1570)
1922 – narodil sa Emil Zátopek, český atlét († 2000)
1922 – narodila sa Dana Zátopková, česká oštepárka
1947 – narodil sa František Nedvěd, český spevák, gitarista, skladateľ a textár
1950 – narodil sa Jiří Hřebec, český tenista
1952 – narodil sa Vasil Mohorita, český komunistický politik
1956 – zomrel Albert Pražák, český literárny historik, pedagóg a politik (* 1880)
1981 – narodila sa Zuzana Vejvodová, česká herečka

všetky...ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Zlatá bula sicílska je dokument, ktorý významne ovplyvnil postavenie stredovekého českého štátu. Vydal ju 26. septembra 1212 rímsky kráľ Fridrich II. Štaufský v Bazileji českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi I. ako odmenu za podporu, ktorú mu Přemysl poskytol v boji o ríšsku kráľovskú korunu. Listina získala svoj názov, pretože bola spečatená zlatou pečaťou Kráľovstva oboch Sicílií, kde Fridrich dovtedy panoval. V čase vydania tohto dokumentu bol už síce zvoleným rímskym kráľom, ale pretože len smeroval do Nemecka, aby sa tu ujal vlády, ríšsku pečať k dispozícii nemal.

Zlatá bula sicílska predstavovala súhrn výsad, ktoré Přemyslovi I. Otakarovi už predtým udelili rímski panovníci Filip Švábsky a Oto IV., a zároveň bola potvrdením statusu quo vytvárajúceho sa na prelome 12. a 13. storočia. Predovšetkým znovu potvrdzovala povýšenie českého kniežatstva na dedičné kráľovstvo a dedičný kráľovský titul českých panovníkov (uznaný tiež pápežom Inocentom III.), ich právo investitúry pražských a olomouckých biskupov a nedeliteľnosť českého štátu

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť týždňaupraviť

Ludvík Svoboda (* 25. november 1895, Hroznatín, Česko – † 20. september 1979, Praha, Česko) bol český generál a politik. Počas druhej svetovej vojny velil 1. česko-slovenskému armádnemu zboru na východnom fronte. Slúžil ako minister národnej obrany v rokoch 1945 až 1950 a v rokoch 1968 až 1975 bol prezidentom Československej socialistickej republiky. Patril k predstaviteľom reformného hnutia Pražskej jari.

Pochádzal zo starej sedliackej rodiny. Otec mu zomrel, keď mal jeden rok a matka sa po druhýkrát vydala. Vyrastal so starším bratom a sestrou z prvého manželstva a troma súrodencami z druhého manželstva matky. Po absolvovaní meštianskej školy navštevoval Zemskú poľnohospodársku školu vo Veľkom Meziříčí, kde získal agronomické vzdelanie, ktoré si doplnil praxou vo vinárstve v Rakúsku. V roku 1914 mu zomrel aj otčim. V roku 1915 boli obaja bratia Josef aj Ludvík odvedení do rakúsko-uhorskej armády. Starší Jozef bol poslaný na srbský front, mladší Ludvík na ruský front. Ešte toho istého roku 18. septembra padol pri Tarnopoli do zajatia. V Rusku najskôr vstúpil do hasičského zboru mesta Kyjeva, kde absolvoval odborný výcvik. 5. augusta 1916 sa prihlásil do česko-slovenských légií. Bojoval pri Zborove, Bachmači a zúčastnil sa bojov o sibírsku magistrálu. Kurz poddôstojníckej školy ukončil 26. decembra 1917. Kurz dôstojníckej školy absolvoval na jar 1919. Do vlasti sa vrátil s jedným z posledných lodných transportov cez Japonsko, Tichý oceán, Panamský prieplav a USA. V septembri 1920 sa v hodnosti kapitána vrátil s 3. plukom Jána Žižku z Trocnova do jeho posádky v Kroměříži.