Kontaktná šošovka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kontaktná šošovka
držiak s prísavkou uľahčuje zakladanie a vyberanie kontaktných šošoviek

Kontaktná šošovka je optická šošovka umiestená bezprostredne na rohovke oka. Slúži na korekciu optických chýb zraku, plní ochrannú ale i kozmetickú funkciu (napr. zmena farby oka).

Vynálezcom moderných kontaktných šošoviek je český vedec Otto Wichterle.

Kontaktné šošovky sa delia na:

  • Tvrdé šošovky
  • Mäkké šošovky

Pomocou kontaktných šošoviek je možno upravovať nasledujúce očné chyby:

História[upraviť | upraviť zdroj]

Myšlienka aplikácie korekčných šošoviek priamo na povrch oka bola prvýkrát navrhnutá v roku 1508 Leonardom da Vincim.[1] V roku 1637 René Descartes publikoval svoju prácu, v ktorej predstavil kresby optického prístroja. Tento prístroj pozostával zo sklenenej trubice naplnenej vodou, na jeden koniec bola pripevnená lupa a druhý koniec sa približoval k oku.[2] Následne anglický fyzik Thomas Young zdokonalil prístroj Reného Descartesa použitím kratšej trubice, čím kompenzoval nedostatky v refrakcii.

V roku 1888 nemecký fyziológ Adolf Gaston Eugene Fick opísal prvú sklenenú šošovku s optickou mohutnosťou. Prvú šošovku vyrobil a uviedol do lekárskej praxe v roku 1889 nemecký oftalmológ a vynálezca August Müller. Doktorandskú dizertačnú prácu obhájil na tému „Okuliare a rohovkové šošovky“. August Müller použil prvé šošovky na korekciu videnia pre krátkozrakosť.[3]

V roku 1999 sa objavili prvé silikón-hydrogélové šošovky. Bol to skutočný prielom. Šošovky sa nazývali „priedušné“, pretože ich priedušnosť bola výrazne vyššia ako u hydrogélových šošoviek. Hydrogélové šošovky nemožno nosiť dlhšie ako 8 hodín a silikónový hydrogél si okamžite získal obľubu medzi tými, ktorí si šošovky nevyberú niekoľko dní. V súčasnosti nosí kontaktné šošovky približne 2 % svetovej populácie,[4] z toho 36 miliónov v Spojených štátoch, 20 miliónov v Európe a 14 miliónov v Japonsku.[5]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Контактные линзы: от шара с водой до «дышащего» полимера. optic-city.ru. Dostupné online [cit. 2022-10-11].
  2. Contact lens technology. pure-oai.bham.ac.uk. Dostupné online [cit. 2022-10-11].
  3. История создания контактных линз. likon.com.ua. Dostupné online [cit. 2022-10-11].
  4. 8 вещей, которые поймут только те, кто носит контактные линзы. yavitrina.ru. Dostupné online [cit. 2022-10-11].
  5. Contact Lenses: Where Now and Where to?. clspectrum.com. Dostupné online [cit. 2022-10-11].