Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós) = milujúci poznanie > μάθημα (máthema) = veda, poznanie) je väčšinou definovaná ako štúdium zákonitostí štruktúry, zmeny a priestoru. Neformálne ju môžeme tiež nazvať štúdiom "diagramov a čísel". Z formálneho hľadiska je matematika skúmanie axiomaticky definovaných formálnych štruktúr použitím logiky a matematického označenia. Matematiku možno chápať jednoducho ako rozšírenie hovoreného a písaného jazyka s veľmi presne definovanou slovnou zásobou a gramatikou, za účelom opisovať a skúmať fyzikálne a konceptuálne vzťahy.
Diferenciálny a integrálny počet (často aj infinitezimálny počet) je jedna z centrálnych disciplín matematiky, ktorá sa vyvinula z algebry a geometrie. V súčasnosti tvorí základ matematickej analýzy. Je postavený na dvoch komplementárnych myšlienkach.
Prvým z konceptov je diferenciálny počet, ktorý študuje rýchlosť zmeny, ktorá je zvyčajne vyjadrená smernicou krivky. Diferenciálny počet je založený na probléme hľadanie okamžitej rýchlosti zmeny jednej veličiny vzhľadom na inú. Typické príklady problémov diferenciálneho počtu z reálneho sveta je hľadanie nasledovných veličín:
strata rýchlosti a trajektórie vystreleného projektilu, napr. delovej gule či guľky z pištole,
zmena v ziskovosti rastúceho podniku v určitom okamihu času.
Druhý koncept je integrálny počet. Študuje akumuláciu veličín, napr. plochy pod krivkou, prejdenú lineárnu vzdialenosť či vytlačený objem. Príklady problémov z reálneho života, na ktoré sa integrálny počet snaží nájsť odpovede, je hľadanie nasledujúcich veličín:
množstvo vody vypumpovanej pumpou o danom výkone pri meniacich sa podmienkach pumpovacích strát a tlaku,
množstvo finančných prostriedkov nazhromaždených podnikom pri meniacich sa biznis podmienkach,
množstvo plochy spracovanej snežným pluhom daného výkonu pri meniacich sa snehových zrážkach.
Tieto dva koncepty, derivácia a integrál, sú navzájom k sebe inverzné presne v zmysle, o ktorom hovorí základná veta diferenciálneho a integrálneho počtu. V rámci prednášok matematickej analýzy je možné stanoviť vlastnú prioritu, aj keď zvyčajný prístup dodržiavaný takmer striktne, je vyučovať najprv diferenciálny počet.
21. január2016 – Americkému matematikovi Curtisovi Cooperovi z University of Central Missouri sa podarilo objaviť dosiaľ najväčšie známe prvočíslo. Je ním číslo 2 na 74 207 281 mínus 1 a skladá z 22 338 618 číslic. Ide o 49. známe Mersennovo prvočíslo. [1]
4. január2016 – Číslo 2016, predstavujúce práve začínajúci rok, je z pohľadu matematiky pomerne výnimočné: vyznačuje sa totiž neobvykle veľkým počtom deliteľov. Je deliteľné číslami 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8 a 9, teda všetkými z prvej desiatky s výnimkou čísla 5. Spolu má až 38 deliteľov. [2]
História: Tento portál založil 21. augusta2006Wizzard s filozofickou poznámkou, že matematiky nikdy nie je dosť. V roku 2008 sa portálu ujal Svalnac2 a o rok neskôr Del. Potom ako sa obaja rozhodli venovať zmysluplnejším veciam ako wikipédii, pokúšajú sa v roku 2016 vzkriesiť portál z mŕtvych Matematik777 a Zajano.
Súčasnosť: Ak máte nejaké otázky alebo chcete pomôcť v rozvoji Matematického portálu, pokojne kontaktujte nasledovných redaktorov: Matematik777 alebo Zajano.
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkov
