Portál:Fínsko

Fínsky portálupraviť

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km².

S portálom je spojených 279 článkov

Odporúčaný článokupraviť

Mannerheimova línia je názov pre systém opevnení, ktorý v 20. a 30. rokoch vybudovalo Fínsko naprieč Karelskou šijou, aby prehradilo najľahšiu prístupovú cestu v prípade útoku ZSSR. Meno dostala po maršalovi Mannerheimovi, ktorý najskôr stavbu línie navrhol a neskôr ako predseda Rady obrany riadil jej budovanie. Napriek povestiam a propagandistickým tvrdeniam Červenej armády sa jednalo prevažne o ľahké opevnenia, rozosiate príliš riedko, než aby ich bolo možné považovať za skutočne silno opevnenú líniu. Ťažké opevnenia sa v nej prakticky nevyskytovali, pretože podmáčaný terén neumožňoval ich stavbu. Hoci práve terén, v mnohých jej častiach neprehľadný a zle priechodný, jej dodával väčšiu obrannú hodnotu.

Línia pozostávala z izolovaných predsunutých a zdržiavacích postov (zvyčajne sa jednalo len o spevnené poľné opevnenia a drevené zruby), hlavnej línie a rezervnej línie. Bunkre a pevnôstky boli veľmi dobre maskované a vstavané do terénu, niekedy ale bolo možné odhadnúť polohu podľa štandardnej schémy doplnkových opevnení (napr. protipechotné zátarasy). Pevnostiam chýbali špeciálne typy pevnostných zbraní (dôsledok škrtov v rozpočte armády), čo znižovalo ich efektivitu.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť mesiacaupraviť

Urho Kaleva Kekkonen ( *3. september 1900 Pielavesi – † 31. august 1986 Helsinki) bol fínsky politik, predseda vlády Fínska (1950–1953 a 1954–1956) a prezident Fínska (1956–1981). Kekkonen pokračoval v Paasikiviho politike známej ako Paasikiviho-Kekkonenova línia. Táto politika dovolila Fínsku žít medzi národmi Severoatlantickej aliancie a Varšavskou zmluvou. Bol najdlhšie slúžiacim prezidentom v dejinách Fínska. V ankete Veľkí Fíni z roku 2006 mu hlasy divákov fínskej televízie prisúdili 3. miesto za maršalom Mannerheimom a Risto Rytim.

Urho Kekkonen sa narodil v Pielavesi. Jeho otec, Juho Kekkonen, bol pôvodne a poľnohospodársky robotník, ale neskôr sa vyšvihol do pozície vedúceho lesníckeho závodu; jeho matka, Emilia, rodená Pylvänäinen bola dcéra majiteľa farmy. V škole Kekkonen písal poviedky pod vplyvom Jacka Londona, Julesa Verneho a Marka Twaina, pričom sa túžil stať spisovateľom. Zúčastnil sa so svojimi literárnymi pokusmi súťaže usporiadanej časopisom Suomen Kuvalehti, ale bez veľkého úspechu. To ho potom obrátilo od beletrie k športu a hlavne žurnalistike. Počas Fínskej občianskej vojny (1917 - 1918) bol Kekkonen spočiatku vojnovým dopisovateľom, informujúci o udalostiach zo strany Bielych gárd v bojoch o východné Fínsko. Stal sa tiež účastníkom popravy šiestich zajatcov Červenej armády ako veliteľ popravčieho strážneho oddielu.

celý článok...

ďalšie osobnosti...

Krajeupraviť

Článkyupraviť

Fínsko * Laponsko * Ålandy * Dejiny Fínska

Zoznamyupraviť

Vedeli ste, že...upraviť

... v roku 1952 bola v Helsinkách olympiáda?

... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?

... v Tampere je Leninovo múzeum?

... vo Fínsku je 187 888 jazier a 179 584 ostrovov?

... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?

Obrázokupraviť

Hmla stúpajúca z rieky Oulujoki v obci Vaala vo Fínsku.

Commonsďalšie obrázky...

Miesto a zoznam týždňaupraviť

Kauniainen (švéd. Grankulla) je mestečko v južnom Fínsku. Spolu s mestani Helsinki, Espoo a Vantaa tvorí tzv. Veľké Helsinki. Celé mestečko obklopuje mesto Espoo, takže ako jediné mesto Veľkých Helsiniek nemá prístup k pobrežiu.

K 31. marcu 2010 malo mestečko 8 589 obyvateľov, jeho rozloha je 6 km² z čoho 0,12 km² zaberajú vodné plochy. Hustota obyvateľstva je 1 461 obyvateľov na km².