Portál:Fínsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flag of Finland.svg
Fínsky portálupraviť
Coat of arms of Finland.svg
EU location FIN.png

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

S portálom je spojených 279 článkov
Odporúčaný článokupraviť
Svetové dedičstvo UNESCO
H7112 Suomenlinna - Kustaanmiekka C.JPG

Suomenlinna (predtým Viapori, po švédsky Sveaborg) je námorná obranná pevnosť, rozkladajúca sa na ôsmich dodnes obývaných ostrovoch pred vjazdom do fínskeho hlavného mesta Helsinki. Má súčasne aj štatút predmestia Helsiniek. Päť ostrovov Kustaanmiekka, Pikku Mustasaari, Iso Mustasaari, Länsi-Mustasaari a Susisaari je spojených niekoľkými mostami, ďalšie tri sú Särkkä, Lonna a Pormestarinluodot. Plocha všetkých ostrovov je 0,8 km², žije tu približne 850 obyvateľov.

Dnešný názov Suomenlinna (po slovensky Fínsky hrad) dostala pevnosť až po získaní nezávislosti roku 1918, dovtedy sa používal švédsky názov Sveaborg (po slovensky Švédsky hrad).

Myšlienka vybudovať pevnosť vznikla roku 1721 po podpise Nystadskej zmluvy. Pevnosť začali budovať roku 1748 (Fínsko bolo v tom čase ešte súčasťou švédskeho kráľovstva), keď Peter Veľký založil Petrohrad a pevnosť Kronštadt a začal si tým nárokovať vplyv v Baltickom mori. Vďaka svojmu významu sa často nazývala Gibraltarom severu.


Osobnosť mesiacaupraviť
Eliel Saarinen.jpg

Eliel Gottlieb Saarinen (* 20. august 1873, Rantasalmi, Fínsko - † 1. júl 1950, Bloomfield Hills, USA) bol fínsky architekt. Spolu s architektom Alvarom Aaltom sú považovaný za priekopníkov modernej fínskej architektúry. Práce Eliela Saarinena sa stali spojovacím článkom medzi architektonickými cieľmi devätnásteho a dvadsiateho storočia.

Eliel Saarinen sa narodil v roku 1873 v Rantasalmi vo Fínsku. Jeho otec sa volal Juho Saarinen. V rokoch 1893 - 1897 vyštudoval súčasne maliarstvo a architektúru na technickej univerzite v Helsinkách. Na škole sa zoznámil s partnermi Hermanom Geselliusom a Armasom Lindgrenom s ktorými v roku 1986 zakladajú architektonickú kanceláriu pod názvom Gesellius, Lindgren, and Saarinen. Medzi Saarinenove najvýraznejšie diela z tohto obdobia patria Fínsky pavilon pre Expo v roku 1900 v Paríži, Fínske Národné múzeum v Helsinkách (1900) a jeho vlastný dom Hvitträsk House pri Helsinkách (1902) v ktorom mal aj kanceláriu. Saarinenov štýl z počiatku inšpirovaný viedenskou secesiou sa čoskoro vyformoval a dnes je známy pod názvom Národný romantizmus. Vyvrcholil v návrhu Železničnej stanice v Helsinkách s ktorým autor v roku 1904 vyhral súťaž. Projekt sa realizoval v rokoch 1910 - 1914 a ovplyvnil architektúru mnohých železničných staníc nielen vo Fínsku ale aj v USA .


Vedeli ste, že...upraviť
  • ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?
  • ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?
Miesto a zoznam týždňaupraviť
Západ slnka nad jazerom Päijänne

Päijänne je druhé najväčšie jazero vo Fínsku. Rozprestiera sa od Lahti a Heinoly na juhu až k Jyväskyle a Viitasaari, na severe a východne po Severné Savo. Rozkladá sa v kotline ľadovcového pôvodu v nadmorskej výške 78,3 m n. m., jeho pobrežie je silne členité s prevažujúcimi vysokými brehmi.

Má rozlohu 1 080,63 km², je 140 km dlhé a 28 km široké. Maximálna hĺbka je 93 m a celková dĺžka pobrežia vrátane ostrovov je približne 3 700 km.

Desať najväčších jazier Fínska
  1. Saimaa, 4 377 km²
  2. Päijänne, 1 081 km²
  3. Inari, 1 040 km²
  4. Iso-Kalla, 898 km²
  5. Pielinen, 894 km²
  6. Oulujärvi, 887 km²
  7. Keitele, 494 km²
  8. Puula, 331 km²
  9. Höytiäinen, 283 km²
  10. Näsijärvi, 256 km²

Správcoviaupraviť
  • Portál Fínsko založil 2. mája 2007 - Lubo 586
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť
Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Celestia.png Slnečná sústava · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg Tenis)


Krajiny a regióny