Portál:Fínsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Flag of Finland.svg
Fínsky portálupraviť
Coat of arms of Finland.svg
EU location FIN.png

Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.

Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.

S portálom je spojených 279 článkov
Odporúčaný článokupraviť
Raate road.jpg

Bitka o Suomussalmi prebiehala okolo Suomussalmi a na Raatskej ceste od 30. novembra 1939 do 8. januára 1940 a predstavuje najväčšie fínske víťazstvo v Zimnej vojne a jednu z najdrvivejších porážok v histórii Červenej armády. Zoskupenie plukovníka Siilasvua zložené z torza 9. pešej divízie a bojovej skupiny Susi (ktoré dohromady nemali ani silu jednej kompletnej divízie) v tejto bitke celkom zničilo 47. armádny zbor I. F. Dašitseva tvorený dvomi posilnenými divíziami, tankovou brigádou a plukom tzv. Fínskej oslobodeneckej armády (FOA).

Oblasť okolo Suomussalmi sa nachádza v severnom Fínsku a je celkom nevhodná pre vedenie modernej mobilnej vojny. Ide o mierne zvlnenú krajinu nepriestupných pralesov, močiarov, jazierok a jazier. Niekoľko metrov až desiatky metrov vysoké pahroky ju pretínajú od severu na juh (teda kolmo k predpokladaným smerom postupu sovietskych jednotiek). Stav komunikácii medzi sovietsko-fínskymi hranicami a Suomussalmi bol extrémne zlý. Fakticky existovali iba dve relevantné - dvojpruhová štrkom vysypaná lesná cesta Suomussalmi-Raat a ešte horšie zjazdná komunikácia Suomussalmi-Juntusranta. Komunikačná sieť medzi Suomussalmi a fínskym vnútrozemím bola naproti tomu podstatne hustejšia a navyše bola značne posilnená celkom novou (a Rusom neznámou) železničnou traťou, ktorá siahala až do Hyrynsalmi, malého mestečka ležiaceho 25 míľ juhozápadne od Suomussalmi.


Osobnosť mesiacaupraviť
Mika Waltari.jpg

Mika Toimi Waltari (* 19. september 1908, Helsinki – † 26. august 1979, Helsinki) bol fínsky spisovateľ, novinár a dramatik, autor rozsiahleho diela, ktoré pozostáva z románov, noviel, zbierok rozprávok, zbierok poézie, rozhlasových a divadelných hier. Jeho dielo bolo preložené do viac ako tridsiatich jazykov.

Narodil sa v rodine luteránskeho pastora a učiteľa, ktorý zomrel, keď mal Mika len päť rokov. Ako dieťa prežil fínsku občiansku vojnu. Študoval na Helsinskej univerzite filozofiu, estetiku a literatúru a tu aj v roku 1929 promoval. Už počas štúdií začal písať ovplyvnený dielom amerického spisovateľa Edgara Allana Poa. V roku 1931 sa zosobášil s Majattou Luukkonenovou, s ktorou mal dcéru Satu, ktorá sa neskôr tiež stala spisovateľkou. Počas 2. svetovej vojny pracoval ako novinár a tiež pre fínsku rozviedku. Niekoľkokrát bol hospitalizovaný na psychiatrii kvôli svojím depresívnym sklonom. V roku 1970 sa stal čestným doktorom na Turkuskej univerzite.


Vedeli ste, že...upraviť
  • ... vo Fínsku nie je žiadne miliónové mesto?
  • ... 5,5% obyvateľov Fínska má ako materinský jazyk švédčinu?
Obrázokupraviť
Miesto a zoznam týždňaupraviť
Näsijärvi.JPG

Näsijärvi (alebo taktiež Näsi) je jazero v západnom Fínsku. Má rozlohu 257 km2 a dosahuje maximálnu hĺbku 63 m. Leží v nadmorskej výške 95 m n. m. a je na ňom 598 ostrovov.

Näsijärvi vzniklo po ústupe ľadovcov na konci doby ľadovej, pred 9 000 rokmi. Bolo oddelené od Ancylového jazera. Pôvodne voda z jazera odtekala smerom na sever, pretože celá Škandinávia bola vďaka hmotnosti ľadovca naklonená.

Desať najväčších jazier Fínska
  1. Saimaa, 4 377 km²
  2. Päijänne, 1 081 km²
  3. Inari, 1 040 km²
  4. Iso-Kalla, 898 km²
  5. Pielinen, 894 km²
  6. Oulujärvi, 887 km²
  7. Keitele, 494 km²
  8. Puula, 331 km²
  9. Höytiäinen, 283 km²
  10. Näsijärvi, 256 km²

Správcoviaupraviť
  • Portál Fínsko založil 2. mája 2007 - Lubo 586
Potrebujeme aj Tvoju pomoc pri tvorbe a úprave nasledujúcich článkovupraviť
Ostatné portály

Prírodné a technické vedy, veda a technika

SaintPierre1.JPG Architektúra · Saturday.PNG Astronómia (Celestia.png Slnečná sústava) · Polyploidization.svg Biológia · Zeichen 330 - Autobahn, StVO 1992.svg Cesty · Schematicky atom.png Fyzika · Gnome-globe.svg Geografia · Chemistrylogo.png Chémia · Nuvola apps display.png Informatika
Shuttle.svg Kozmonautika · Avion silhouette.svg Letectvo · F of x.svg Matematika · Star of life3.svg Medicína · Pawprint.png Pes · Jordens inre.svg Vedy o Zemi


Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť

P culture.png Divadlo · Nuvola apps kaboodle.svg Film ·  Hourglass drawing-full.svg História · Eighth notes and rest.png Hudba · Globe of letters.svg Jazyk · Open bible 01 01.svg Literatúra · Nuvola apps kdmconfig.png Ľudia · Society.svg Politika · Sports icon.png Šport (Tennis ball.svg TenisChessSet.jpg Šach)


Krajiny a regióny