Preskočiť na obsah

Kronštadt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Kronštadt pozri Kronstadt.
Kronštadt
Кронштадт
mesto
Pohľad z východu na prístavné zariadenia.
Vlajka
Štát Rusko Rusko
Región Leningradská oblasť
Súradnice 60°00′00″S 29°46′03″V / 60,00000°S 29,76750°V / 60.00000; 29.76750
Rozloha 19,35 km² (1 935 ha)
Obyvateľstvo 42 800 (2006)
Hustota 2 211,89 obyv./km²
Prvá písomná zmienka 1704
Časové pásmo UTC + 3
 - letný čas UTC + 4
Poloha Kronštadtu na mape Ruska.
Poloha Kronštadtu na mape Ruska.
Poloha Kronštadtu v rámci Európy.
Poloha Kronštadtu v rámci Európy.
Mapa Kronštadtu v rámci mesta Petrohrad
Mapa Kronštadtu v rámci mesta Petrohrad
Wikimedia Commons: Kronstadt
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kronštadt (rus. Кронштадт, nem. Kronstadt z Krone (koruna) a Stadt (mesto)) je opevnené prístavné mesto na ostrove Kotlin vo Fínskom zálive v Baltskom mori 30 km západne od Petrohradu. Administratívne tvorí mesto samostatný okres (rajón) v rámci mesta Petrohrad v Leningradskej oblasti. V roku 2010 malo mesto 42755 obyvateľov.

Mesto bolo založené na príkaz Petra I. v roku 1703 ako prístav Kronšlot. Boli tu vybudované sklady a doky. Počas severnej vojny miestna pobrežná batéria zabránila niekoľkokrát švédskym útokom na Petrohrad. Pevnosť bola uvedená do prevádzky 18. mája 1704. Od 20. rokov 18. storočia bolo mesto základňou ruskej baltickej flotily, sídlila tu aj admiralita. Nová pevnosť postavená v roku 1723 niekoľkokrát odrazila nepriateľské námorné útoky na Petrohrad. Odradila aj francúzsko-anglickú flotilu mieriacu k Petrohradu počas krymskej vojny v roku 1854. Pevnosť bola priebežne modernizovaná až do začiatku 20. storočia[1].

Kronštadtskí námorníci Baltskej flotily zohrali významnú úlohu počas oboch ruských revolúcií na začiatku 20. storočia. Ich anarchistické tendencie spôsobili, že boli jednou z významných opôr februárovej revolúcie proti cárovi aj októbrovej revolúcie proti dočasnej vláde v roku 1917. Na sklonku ruskej občianskej vojny tu v tyle boľševikov povstali proti sovietskej moci. Ich povstanie známe ako Kronštadtská vzbura bolo kruto potlačené. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto a jeho opevnenia dôležitou súčasťou obrany mesta Leningradu počas dlhotrvajúcej blokády.

Dnes tvorí Kronštadtský rajón (Кронштадтский район) jeden z rajónov Petrohradu. So severným brehom Fínskeho zálivu je ostrov spojený hrádzou, po ktorej vedie cesta a s južným brehom (mestom Lomonosov) ho spája kompa. Kronštadt má 42 800 obyvateľov (2006). Historické centrum mesta spolu s opevneniami sú ako okolie Petrohradu zapísané od roku 1990 v zozname svetového dedičstva UNESCO.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kronštad, Megaenciklopedia Kirilla i Mefodia [online]. megabook.ru, [cit. 2011-08-13]. Dostupné online. (po rusky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kronštadt