Nafplio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hlavné námestie Platia Syntagmatos
Pevnosť Palamidi
Pevnosť Burtzi

Nafplio, novogr. Ναύπλιο, alebo aj Anaplia, novogr. Ἀνάπλια, či Anapli novogr.Ανάπλι taliansky v minulosti Napoli di Romagna, dnes tal. Nauplia, starogr. Nauplia, Ναυπλία, je mesto v Grécku, na Peloponéz, hlavné mesto kraja Argolida a historicky druhé hlavné mesto Grécka. Žije tu okolo 34 000 obyvateľov.

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa gréckej mytológie pochádza meno Nauplio od hrdinu Nauplia, syna Poseidóna a Amymony. Homér spomína, že z Nafplia pochádzal aj grécky hrdina trójskej vojny, syn zakladateľa mesta Nauplia, Palamedés, vynálezca rôznych spoločenských hier, napr. kociek.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto je obývané od staroveku. Mesto v mykénskej dobe pod menom Nuplija spomína v 14. storočí pred Kr. egyptský faraón Amenhotep III. V antike bol Nafplio malé mesto a slúžil ako prístav neďalekého významného mesta Argos.

Mesto začalo prosperovať až od 11. storočia v Byzantskej ríši. V roku 1204 toto významné mesto dobyli križiaci, pričom tu hrdinsky proti nim bojoval miestny byzantský aristokrat Leon Sguros. Následne mesto ovládla Benátska republika. Benátčania volali mesto Napoli di Romania, teda Grécky Neapol. Veľký rozmach nastal počas benátskej vlády v 15. storočí, kedy sa osídlenie presunulo z kopca na rovinu, na územie dnešného starého mesta. V tomto období tu Benátčania vybudovali hrad a známu pevnosť Burtzi na malom ostrove.
V roku 1540 dobyli Nafplio )Turci a spravili z neho hlavné mesto celého Peloponézu. V roku 1686 Benátčan Francesco Morosini oslobodil Nafplio od Turkov. Následne vystavali Benátčania nad mestom nový hrad, ktorý tu stojí dodnes, tzv. pevnosť Palamidi. V roku 1715 dobyli Nafplio opäť Turci. Hlavným mestom tureckého pašu Peloponézu však už bolo mesto Tripolitsa, preto začalo Nafplio upadať. Mnohí Gréci mesto opustili, žili tu hlavne moslimovia a v dolnej časti mesta Gréci.
Počas Gréckej vojny za nezávislosť grécki revolucionári vedení generálom Staikosom Staikopulosom v roku 1822 dobyli mesto i tureckú pevnosť Palamidi. Po vzniku Grécka v roku 1830 sa Nafplio stalo druhým hlavným mestom nezávislého Grécka potom, čo sa hlavné mesto sem presunulo z ostrova Ejina.
Nafplio bolo sídlom prvého premiéra Ioannisa Kappodistriasa. V roku 1831 ho tu však kvôli krvnej pomste za zatknutie Petrosa Mauromichalisa zavraždil Mauromichalisov brat a synovec. Nový grécky kráľ Oto I. v roku 1834 preniesol hlavné mesto Grécka do Atén. Naposledy vošlo mesto do dejín v roku 1862, kedy obyvatelia Nafplia vyvolali povstanie proti kráľovi, ktorý nakoniec z Grécka musel odísť.

Z Nafplia pochádza známy grécky premiér - reformátor z konca 19. storočia Charilaos Trikupis.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Nafplio je historické, pokojné menšie mesto. Hlavné námestie je Platia Syntagmatos (Ústavné Námestie), v meste je tradičná grécka architektúra 19. storočia a neoklasicistická architektúra, je tu vybudovaná aj promenáda pri mori, kde je vidieť na pevnosť Burtzi na malom ostrove. Nad mestom sa týči veľký benátsky hrad Palamidi, ktorý dostal svoj názov po mýtickom hrdinovi trójskej vojny Palamedovi. V meste sídli aj archeologické múzeum kraja Argolida, ako aj múzeum gréckeho mužského šperku komboloi. Mesto je tradične od 19. storočia známe aj svojimi kaviarňami.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]