Amenhotep III.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Amenhotep III.

Amenophis III British Musem c.jpg

Socha Amenhotepa III. v Britskom múzeu

Obdobie panovania
18. dynastia
okolo 1388 – 1351 (±10 rokov) pred Kr.
(~38 rokov)

Vlastné meno

G39 N5
Hiero Ca1.svg
M17 Y5
N35
R4
X1
Q3
Hiero Ca2.svg

(Reov syn) Amenhotep (jmn ḥtp)
Amon je spokojný

G39 N5
Hiero Ca1.svg
M17 Y5
N35
R4
S38 R19
Hiero Ca2.svg

(Reov syn) Amenhotep Hekavaset (jmn ḥtp ḥq3 v3st)
Amon je spokojný, vládca Vesetu

G39 N5
Hiero Ca1.svg
M17 Y5
N35
R4
X1
Q3
R8 S38 N29 S40
Hiero Ca2.svg

(Reov syn) Amenhotep Necerhekavaset (jmn ḥtp nṯr ḥq3 w3st)
Amon je spokojný, boh, vládca Vesetu

G39 N5
Hiero Ca1.svg
M17 Y5
N35
R4
S38 R19 N5
F44
Hiero Ca2.svg

(Reov syn) Amenhotep Hekavasetiautre (jmn ḥtp ḥq3 w3st j3wt rˁ)
Amon je spokojný, pán Vesetu, Reov dedič

Trónne meno

M23
t
L2
t
Hiero Ca1.svg
N5 C10 V30
Hiero Ca2.svg

Nebmaatre (nb-m3ˁt-rˁ)
Pán Maat je Re

M23
t
L2
t
Hiero Ca1.svg
N5
V30
C10 N5
Z1
F44
Hiero Ca2.svg

Nebmaatre Iautre (nb-m3ˁt rˁ j3wt-rˁ)
Pán Maat je Re, Reov dedič

Horovo meno

G5
E1
D44
N28
G17
C10
Srxtail2.GIF

(Hor) Kanechet Chaemmaat (k3-nḫt ḫˁ-m-m3ˁ)
Mocný býk, žiariaci ako Maat

G5
E1
D44
S38 S38 S38 S38
Srxtail2.GIF

(Hor) Kanechet Hekahekau (k3-nḫt ḥq3-ḥq3w)
Mocný býk, pán pánov

Meno Oboch paní

G16
S29 Y5
N35
Y1
O4
Q3
G43 Y1
Z2
S29 W11
D21
V28 D36
N19

Semenchepu Segerechtaui (s-mn-hpw sgrh-t3.w(j))
Ten, kto ustanovil zákon, ten kto utíšil obe zeme

G16
S29 Y5
N35
Y1
O4
Q3
G43 S24
O34
V1
D44
Z4

Semenchepu Ceshereptaui (s-mn-hpw ṯs-ḫrp-t3.w(j))
Ten, kto ustanovil zákon, ten kto obe zeme spojil a vedie ich

Meno Zlatého Hora

G8
O29
D36
F23
V28 A24 S22
X1 X1
G21 Z3

Aachepeš Huisettiu (ˁ3-ḫpš hwj-sttjw)
Ten, kto s veľkou silou pobil Aziatov

G8
O34
O29
D36
O7 X1
I9
N35
X1
I10 X1
N17

Seaahutefnetdžet (s-ˁ3-ḥwt=f-nt-ḏt)
Ten, kto svoj Dom večnosti zväčšil

Abydoský zoznam kráľov

Hiero Ca1.svg
N5 C10 V30
Hiero Ca2.svg

73: Nebmaatre (nb-m3ˁt-rˁ)

Sakkársky zoznam kráľov

Hiero Ca1.svg
N5 C10 V30
Hiero Ca2.svg

54: Nebmaatre (nb-m3ˁt-rˁ)

Grécke formy mena Αμενωφις zv. Μέμνων (Manethó); Amenofis (Flavius Iosephus)
Latinské formy mena Amenophis (Manethó)
Manželka/y Teje, Giluchepa, Taduchepa a niektoré ďalšie
Potomkovia Thutmose, Amenhotep, Sitamon, Iset, Henuttaneb, Nebtah, Smenchkare(?)
Rodičia Thutmose IV — Mutenvija
Hrobka KV-23 v Údolí kráľov

Amenhotep III. alebo Amenofis III. (trónne meno: Nencheprure) bol faraón v starovekom Egypte. Patrí do 18. dynastie a bol v poradí deviatym faraónom tejto dynastie. Vládol v rozmedzí približne 1388 pred Kr.1351 pred Kr.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeden z najznámejších staviteľov Novej ríše. Zanechal po sebe ríšu v oveľa horšom stave, ako ju zdedil od svojho otca Amenhotepa II. Bol najmárnivejší a najmárnotratnejší spomedzi všetkých egyptských kráľov. Obklopil sa neslýchaným prepychom, bez ohľadu na náklady staval paláce a chrámy, vydržiaval si hárem so stovkami egyptských a ázijských krásavíc, venoval sa výhradne radovánkam. Žil si naozaj ako kráľ a boh, a spolu so svojimi hodnostármi sa oddával ilúzii o nevyčerpateľnosti svojej ríše a neotrasiteľnosti svojej moci. Väčšmi ako na vojsko sa spoliehal na diplomaciu a dynastické sobáše. Oženil sa s dcérou babylonského kráľa a s dcérami dvoch mitannských kráľov. Navyše si pribral niekoľko dcér menej významných panovníkov. Jeho najhlavnejšou manželkou bola tá, ktorá bola z Núbie. Zo života Amenhotepa III. vieme mnoho podrobností. Vieme to hlavne z chrámov a tzv. spravodajských skarabeov. Na jednom z nich oznámil miesto svojho narodenia, vo Wésete (Téby). Na inom podal správu o svojich stavbách v Iunu. Na ďalšom dal na vedomie svoj sobáš: Nech žije Reov syn Amenhotep a vznešená jeho manželka. Meno jej rodičov poznáme sú to Juja, otec a Čuju, matka. Na skarabeovi o sobáši s mitannskou princeznou Kiripou sa uvádza, že doviedla 317 žien do jeho háremu. Jeho činy zmizli. Ostali len stavby. Hrobku si dal vytesať, ale nie v Údolí kráľov ale v Údolí opíc. Objavil ju G. B. Belzoni. Hrobka je veľmi hlboká má viac ako 10 miestností a pred hrobovou komorou je pilierová sieň.

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

Najrozsiahlejší komplex stavieb sa zachoval v Luxore na nílskom nábreží. Tvorí ho chrám na oslavy novoročných sviatkov. Bol postavený na mieste chrámu z 12. dynastie. Dodnes tu stojí jeho druhý pylón, ďalej veľká stĺpová dvorana so 14 stĺpmi, potom ústredný dvor lemovaný kolonádou so 64 stĺpmi a vestibulom s 32 stĺpmi a napokon vlastný chrám s bezmála 20 miestnosťami a svätyňou so svätostánkom. Jeho chrám s reliéfmi sa zachoval vďaka piesku, ktorý ho dlhé stáročia zasypával. Architektom bol Amenhotep s prímením „syn Hapuov“. V Karnaku taktiež zanechal po sebe pamiatky. Je to predovšetkým pylón široký 80 m a rad šiestich dvojíc stĺpov, ktoré tvoria ústrednú loď tamojšej slávnej veľkej stĺpovej dvorany. Pri svätom jazere stojí či skôr sedí obrovská žulová socha skarabea, ktorý váži i s podstavcom päť ton. Zádušný chrám si dal postaviť na západnom brehu Nílu oproti Luxoru. Bol to najväčší chrám tohto druhu vôbec. Zachovali sa z neho iba tzv. Memnónové kolosy, ktorí stáli pred vstupom. Boli vysoké 20 m. Dnes iba s podstavcom merajú 17,9 m. Stopy po kráľovskej rezidencii objavili na začiatku nášho storočia. Odkryli tam i múr. Ktorý ohradzoval priestor o rozmeroch asi 2260 krát 730 m. Neskôr sa zistilo, že to nebol ohradný múr palácu, ale hrádza umelého jazera, ktoré bolo postavené na potešenie jeho manželky. Hrobku si dal vytesať, ale nie v Údolí kráľov, ale v Údolí opíc. Objavil ju G. B. Belzoni. Hrobka je veľmi hlboká má viac ako 10 miestností a pred hrobovou komorou je pilierová sieň.

Archeológia[upraviť | upraviť zdroj]

Múmiu objavili v roku 1875 v tajnej skrýši pri Dér el-Bahrí, kam ju ukryli králi 21. dynastie. Vyobrazení sa zachovalo pomerne mnoho. Medzi najvzácnejší patrí dvojsocha Amenhotepa III. a Teje ktorá je dnes v Káhirskom múzeu hneď oproti vstupu. Zachovalo sa aj niekoľko samostatných sôch kráľovnej Teje, medzi nimi jedna z pomaľovaného tisového dreva. Záľuba Amenhotepa III. bola žiť v prepychu a reprezentácii žičila rozvoju múzea. Dokazujú to nástenné maľby v hrobkách hodnostárov aj z nevylúpenej hrobky Tejiných rodičov Juja a Čuje, objavených v roku 1905 v Údolí kráľov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok


Amenhotep III.
Vladárske tituly
Predchodca
Thutmose IV.
Egyptský faraón
1388 pred Kr.1351 pred Kr.
Nástupca
Achnaton