Trójska vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trójska vojna
Greece scene of the trojan war vase.jpg
Antická keramika s témou Trójskej vojny, nachádza sa v Metropolitnom múzeu v New Yorku
Dátum 1193 - 1183 pred Kr. alebo pred 1160 pred Kr.
Miesto Malá Ázia, Stredozemné more
Výsledok rozhodujúce víťazstvo Grékov, zničenie mesta Trója
Casus belli: Únos Heleny princom Parisom, synom kráľa Priama
Zmeny územia: Okolie mesta a mesto Trója
Protivníci
Achájci (Gréci) Trójania
Velitelia
Agamemnón Priamos, Hektor

Trójska vojna alebo zastarano trojánska vojna je v gréckej mytológii najslávnejší vojnový konflikt medzi maloázijským mestom Trója a Achájcami (nazývanými aj Danajci alebo mykénski Gréci). Opísal ho grécky básnik Homér vo svojich eposoch Ilias a Odysea. Podľa antickej historiografie sa odohral medzi rokmi 1193 až 1183 pred Kr., podľa archeologických vykopávok v Tróji niekedy pred rokom 1160 pred Kr.

Až do polovice 19. storočia sa celá trójska vojna pokladala za výmysel. Až Heinrich Schliemann (pozri pod Trója) dokázal, že príbeh má pravdivé jadro. Dnes historici trójsku vojnu považujú za výsledok pohybov spôsobených útokmi záhadných tzv. morských národov okolo roku 1200 pred Kr., ktorý spôsobil príchod Dórov do Grécka, indoeurópskych kmeňov do Itálie, zánik Chetitskej ríše a podobne.

Príbeh[upraviť | upraviť zdroj]

Narodenie Parida, stretnutie s tromi bohyňami[upraviť | upraviť zdroj]

V Malej Ázii sa nachádzalo mesto Trója, ktorého vládcom bol kráľ Priamos. Jeho žene sa raz prisnil sen, že sa jej narodilo dieťatko, no keď ho chcela vziať do náručia, premenilo sa na horiacu fakľu, plamene preskočili na hrad a nakoniec sa zapálilo celé mesto. Veštec im vysvetlil sen tak, že kráľovná porodí syna a jeho pričinením bude zahubené celé mesto. Keď sa kráľovnej narodil syn, poslali sluhov, aby ho pohodili v lese, nech ho zožerie divá zver. Opustené dieťa našla medvedica a vychovávala ho spolu so svojimi mláďatami. Raz našli v lese pastieri malého chlapca, ktorý nevedel rozprávať a vzali si ho k sebe, aby im strážil stáda. Dali mu meno Paris.

Jedného dňa Paris strážil ovce a hral na píšťale, keď k nemu prišli tri bohyne: Héra - manželka Dia, Aténa - bohyňa múdrosti a ochrankyňa smelých a Afrodita - bohyňa lásky a krásy. Doniesli so sebou jablko, na ktorom bolo napísané „Pre tú najkrajšiu“. Jablko im podhodila bohyňa sváru, pretože nebola pozvaná na svadbu kráľa Pelea a morskej bohyne Thetis, tak chcela z pomsty spôsobiť roztržku medzi bohyňami. Bohyne chceli, aby vybral spomedzi nich najkrajšiu. Aténa mu sľúbila, že ak vyberie ju, bude najslávnejším vojvodcom. Bohyňa Héra mu sľúbila moc a Afrodita najkrajšiu ženu na svete. Paris si vybral Afroditu.

Únos Heleny[upraviť | upraviť zdroj]

Medzitým sa v meste konali preteky a Paris sa ich zúčastnil, keď viedol na slávnosť býka. Paris v pretekoch vyhral a porazil aj synov trójskeho kráľa. Priamos sa s ním porozprával o jeho živote a spoznal v ňom svojho syna. Nedbajúc na veštbu, ponechal ho na kráľovskom hrade. Bohyňa Afrodita na Parisa nezabudla. Jedného dňa prišla a povedala mu, aby dal postaviť loď a vybral sa do Sparty, kde nájde najkrajšiu ženu sveta – manželku kráľa Menelaa Helenu. Všetci ho od činu odhovárali, ale Paris neposlúchol. Menelaos ho prijal priateľsky, nič netušiac. Bohyňa Afrodita prebudila v Heleninom srdci lásku k Parisovi a Paris ju v noci uniesol a priviedol do Tróje. Menelaos vyrazil do Mykén, kde vládol jeho brat Agamemnón a poprosil ho, aby viedol vojenskú výpravu proti Tróji. A tak sa začala Trójska vojna.

Organizovanie výpravy proti Tróji[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte ten deň sa vydali poslovia do mnohých krajín a presviedčali bojovníkov, aby sa pridali k výprave proti Tróji. Chceli získať najlepších bojovníkov, a tak sa vybrali za kráľom ostrova Ithaka Odyseom. Ten síce nebol najlepší v boji, ale bol ľstivý a prefíkaný. Do vojny nechcel ísť, nechcelo sa mu odísť od manželky Penelopy a synčeka Télemacha. A tak sa urobil, že je bláznivý: zapriahol do pluhu vola s koňom a oral na nich a namiesto zrna sial soľ. Pritom sa ešte tváril ako pomätený. Ale poslovia na neho použili lesť - pred pluh položili jeho syna Télemacha, Odyseus zastavil pluh, vzal syna na ruky, a tým dokázal, že nie je bláznivý.

Ďalej chceli získať skvelého bojovníka - mladého Achilla. Achilles bol nesmrteľný, lebo ako novorodeňa ho jeho matka Thetis, dcéra morského starca Nérea, ponorila celého do posvätnej rieky Styx. Smrteľnú mal iba pätu, lebo za tú ho matka držala. To bola však iba legenda, vďaka ktorej z neho mali vojaci väčší strach. Jeho matka poznala veštbu, podľa ktorej mal Achilles zomrieť veľmi mladý a ako hrdina. Preto nechcela, aby išiel bojovať. Ukryla ho na Lykomedovom dvore prezlečeného do ženských šiat. Ale Odyseus vymyslel dokonalú lesť: poslovia prišli na Lykomedov dvor s darmi pre ženy. Medzi dary dali aj vojenskú výstroj. Všetky ženy sa vrhli na látky a šperky a Achilles si vybral zbroj. Poslovia ho odhalili a presvedčili, aby išiel s nimi.

Ifigénia v Aulide[upraviť | upraviť zdroj]

Loďstvo už bolo pripravené v boiótskom prístave Aulis, ale nemohli vyplávať, lebo nebol vietor. To preto, lebo sa bohyňa lovu Artemis hnevala na Agamemnóna, že jej zabil obľúbenú laň. Chcela ako náhradu, aby Agamemnón obetoval svoju dcéru Ifigéniu. Agamemnón poslal domov posla s listom, nech pošlú jeho dcéru Ifigéniu, že ju chce zasnúbiť s Achillom. Potom si to však rozmyslel a poslal posla s ďalším listom, aby dcéra nechodila, no Menelaos sa bál, že výprava sa neuskutoční a poslovi list vzal. Ifigénia prišla, no keď ju už chceli zabiť, vzniesla sa na obetný oltár hmla a vietor odniesol dievčinu. To si ju vzala Artemis na Tauridu, aby sa stala jej kňažkou. Dievčiny sa jej uľútilo a namiesto nej obetovala laň.

Vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa veštby ten, kto sa prvý dotkne trójskej pôdy, mal aj prvý padnúť. Preto keď už boli pri brehoch Tróje, bojovníci otáľali s vylodením. Vtedy Odyseus opäť použil lesť: vyskočil na breh a tak, aby to ostatní nevideli, v poslednom momente hodil na zem štít. Bojovníci videli, že sa mu nič nestalo a tak za ním vyskočil ďalší. Bol to Prótesilaos a on sa dotkol prvý pôdy a naozaj ako prvý padol v boji.

Vojna trvala deväť rokov a ani jedna strana nevyhrala. V tejto fáze sa začína rozprávanie Homérovej Iliady. Agamemnón si držal ako otrokyňu dievča menom Astynomé - dcéru Apolónovho kňaza Chrýza. Úbohý otec ho prosil, aby ju pustil. Agamemnón arogantne odmietol. Chrýzes sa na Agamemnóna sťažoval u boha Apolóna. Tomu sa uľútilo starca a začal vojsko hubiť morom. Veštec Kalchas im prezradil, že mor ustane, keď Agamemnón prepustí Astynomé. Agamemnón sa nechcel vzdať milenky, ale na nátlak ostatných bojovníkov, predovšetkým Achilla, privolil. Ako náhradu si však vzal za milenku Achillovu milovanú otrokyňu Brízeidu.

Keď prišiel Achilles o obľúbenú dievčinu, odmietol bojovať. Poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku Grékov. Zeus teda spôsobil, že Agamemnón začal prehrávať a Achilles sedel nečinne v stane. Jeho priateľ Patroklos si jedného dňa od neho požičal vojenský výstroj, aby si Trójania mysleli, že je to Achilles a zľakli sa. V boji Patrokla zabil Hektor - Paridov brat. To Achilla rozzúrilo a dal sa bojovať - zabil Hektora, hoci mu matka predpovedala, že čoskoro po Hektorovi padne aj on sám, a jeho mŕtvolu priviazal k vozu a vláčil ju okolo mestských hradieb. Priamos bol prosiť o vydanie mŕtvoly jeho syna a Achilles mu ju vydal. Onedlho Paris trafil Achilla šípom do päty a ten zahynul. Odyseovi sa podarilo zajať trójskeho veštca a vymohol od neho veštbu, ako by Gréci mohli dobyť Tróju. Veštec prezradil, že musia doviesť dvoch hrdinov: Achillovho syna Neoptolema a Filoktéta. Filoktétes bol na ostrove Lemnos s hnisajúcou nohou. Nechal ho tam Odyseus, keď sa zastavili cestou do Tróje obetovať na ostrove a Filoktéta uštipol had. S poranenou nohou ho nemohli vziať so sebou, tak ho tam nechali. Teraz po neho poslali Neoptolema a on ho priviedol.

Trójsky kôň[upraviť | upraviť zdroj]

V ďalších bojoch Filoktétes zabil Parida, ale Tróju sa im nedarilo poraziť. Tak Odyseus vymyslel lesť: lode odplávali a ukryli sa za neďalekým ostrovom. Gréci zostrojili obrovského koňa, ktorý bol vnútri dutý a ukryli do neho bojovníkov. Nastrčili svojho človeka, aby povedal Trójanom, že je to dar Danajcov na uzmierenie a že im to kázala bohyňa Aténa. Kňaz Laokoón varoval Trójanov, ale z mora sa vynorili dva veľké hady a kňaza aj so synmi zadusili. Trójania to pochopili ako smrteľný boží súd a vtiahli koňa do mesta. V noci Helena, ktorá sa už chcela vrátiť domov, signalizovala fakľou Odyseovi, aby sa lode s bojovníkmi vrátili a z koňa vystúpili vojaci a otvorili brány. Mesto bolo dobyté a padli skoro všetci z Priamovej rodiny. Hektorova sestra Kasandra vyveštila Agamemnónovi, že sa nemá vracať domov, lebo ho zabije vlastná žena Klytaimnéstra, aby sa mu pomstila za to, že obetoval Artemide ich dcéru Ifigéniu.

Odysea[upraviť | upraviť zdroj]

Po desiatich rokoch sa bojovníci konečne vrátili domov, všetci okrem Odysea, ktorý ešte 10 rokov blúdil po mori, lebo tak to kázala veštba.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok