Memnón (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Achilleus a Memnón, čiernofigúrová amfora, cca 520 pred Kr.

Memnón (starogr. Μέμνων – Memnón) je v gréckej mytológii syn Tithóna a jeho manželky Éóie, bohyne ranných zôr.[1][2]

Etiopský kráľ Memnón bol synovec trójskeho kráľa Priama[1] a brat egyptského kráľa Émathióna.[3] Keď potom Achájci napadli Tróju, prišiel im s veľkým vojskom na pomoc.[4] Kráľ Memnón vynikal mohutnou postavou, silou a telesnou krásou a v trójskej vojne patril medzi najchrabrejších bojovníkov. Nebolo to preto nič nečakané, keď ho po smrti Priamovho syna Hektora vymenovali za veliteľa trójskeho vojska.[1]

V epickej básni Posthomerica od antického autora Quinta zo Smyrny Memnón bojuje mečom, ktorý mu vyrobil boh kováčskeho remesla Héfaistos[5] a jeho obeťou sa stáva mnoho achájskych bojovníkov.[6][7] Aj Memnón však nakoniec umiera v tejto krvavej vojne. Keď v bitke na trójskej pláni usmrtil Antilocha, ktorý vlastným telom zachytil oštep hodený do svojho otca,[8] zomrel onedlho rukou najväčšieho achájskeho hrdinu Achillea, ktorý smrť svojho priateľa Antilocha pomstil.[3][9]

Po smrti ho potom matka Éós odniesla na Olymp, kde ho najvyšší boh Zeus učinil nesmrteľným.[3]. Podľa legendy z egyptských Théb trójsku vojnu prežil a vládol ešte v Etiópii päť generácii.[3] Kolosálna socha, jedna z dvoch sediacich sôch Amenhotepa III. v Luxore, bola považovaná za spodobnenie Memnóna.[10][3]

Podľa inej legendy Éós odniesla jeho mŕtvolu do Etiópie a nikdy sa s jeho smrťou nezmierila. Každé ráno prelieva nad ním slzy, ktoré sa objavujú ako rosa.[11]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 292.
  2. Hesiodos, Theogonia, 984-993.
  3. a b c d e Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335.
  4. Lucius Septimius, Dictys Cretensis, 4,4.
  5. Quintus, Posthomerica 2, 665.
  6. Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,5,3.
  7. Homér, Odysea, 11,522.
  8. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 57.
  9. Quintus, Posthomerica 2, 666-679.
  10. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,42,3.
  11. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 126.