Sinón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trójania ťahajú „trójskeho koňa", autor: Henri-Paul Motte

Sinón (starogr. Σίνων – Sinón) je v gréckej mytológii syn Aisima,[1] achájsky vojak, ktorý zabezpečil dopravu „trójskeho koňa" za hradby Tróje, aby tak umožnil jej dobytie.[2]

Pôvodcom myšlienky dostať achájskych vojakov za hradby Tróje v „trójskom koni" bol ithacký kráľ Odyseus.[3] Do svojho smelého plánu zahrnul aj Sinóna, ktorému dal nesmierne riskantnú úlohu.[4][2]

Na plánovaný deň sa Trójania dočkali veľkého prekvapenia. Achájske stany boli podpálené,[3] nepriateľské loďstvo zmizlo a na pláži ich čakal obrovský drevený kôň. Na koňovi stál nápis: So zasvätením Pallas Aténe.[5][3] Trójania však boli nedôverčiví a chceli ho na radu Apolónovho kňaza Laokoónta zničiť, ale vo chvíli, keď to chceli urobiť, privábil na seba ich pozornosť hlasným nariekaním Sinón. Trójania ho zajali a priviedli ku kráľovi Priamovi na vypočúvanie. Keďže Sinón svojich bývalých druhov častoval prívalom nadávok, Trójanom sa zapáčil a zaobchádzali s ním priateľsky.[6] Sinón pri vypočúvaní vyhlásil, že ušiel z achájskeho tábora, keď ho chceli obetovať bohom za šťastnú cestu domov. Ohľadne kona im vysvetlil, že kôň je darom Achájcov pre Pallas Aténu, aby tak odčinili krádež jej posvätnej sochy z trójskeho chrámu. Na otázku, že prečo ho urobili takého veľkého odpovedal, aby ho Trójania nemohli vziať do mesta, lebo podľa veštby by ich chránil namiesto ulúpenej sošky Atény a v budúcnosti by ich potomkom zabezpečil dobytie achájskych hradov a Argu.[2]

Trójania mu uverili, ale Laokoón sa ich ešte stále pokúšal odhovoriť od ich zámeru pritiahnúť dreveného koňa do mesta. Keď sa však z vĺn mora vynorili dva hady a kňaza Laokoónta a jeho dvoch synov zahrdúsili, Trójania si uvedomil, že je to vôľa bohov a dreveného koňa odtiahli k mestu.[6] Keďže bol väčší ako Skajská brána, museli zbúrať časť hradieb, aby ho dostali priamo pred kráľovský palác. Potom oslavovali až do neskorej noci koniec vojny,[4] ktorá celých desať rokov rozsievala smrť. Keď už unavení zaspali, Sinón otvoril závoru na bruchu koňa a vypustil ukrytých bojovníkov.[5] Následne pri zbúraných hradbách dal fakľou znamenie achájskemu vojsku,[3] ktoré sa pod ochranou noci vrátilo pred hradby.[5] Osud Trójanov sa potom naplnil. Mesto sa nedokázalo postaviť na odpor a Achájci ho spustošili ohňom a mečom. Obyvateľov pozabíjali či uvrhli do otroctva a po nočnom boji už len trosky a dym označovali miesto, kde kedysi stála slávna Trója.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Trifiodoros, Iliou Halosis, 5, 220.
  2. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 429.
  3. a b c d Apollodoros, Bibliotheca, Epitome, E,5,15.
  4. a b Quintus, Posthomerica 13, 30-91.
  5. a b c Hyginus, Fabulae 108.
  6. a b Atlas mytológie. Bratislava : Ikar, 2001. ISBN 80-551-0152-3. S. 109-110.