Achájci
Achájci (iné, skôr staršie názvy: Achájovia[1][2], Acháiovia[3], Achajovia[4][5], Achaiovia[6][7], Achajci[8][9], Achaici[10], Achaji[11]; gr. Αχαιοί - Achaioi) bol jeden z hlavných starogréckych kmeňov.
Prvý raz ich zrejme (identita je sporná) spomínajú chetitské pramene v 14. až 13. stor. pred Kr. pod názvom kráľovstvo Achchijava, čo bola námorná veľmoc v tesnom susedstve Chetitov, teda na Rodose alebo na maloázijskom pobreží, čo by potvrdzovalo teóriu, že Gréci sú pôvodom anatólsky národ. Okrem toho Achájci zrejme tvorili súčasť „morských národov“, ktoré ohrozovali Egypt v 13. stor. pred Kr. a tiež je možné, že sa niektoré z morských národov usadili v Palestíne, kde ich Židia označovali za Filištíncov.
Achájci boli každopádne neskôr hlavným obyvateľstvom severnej a strednej časti Peloponézu, južnej Tesálie. Boli to Achájci, ktorí vytvorili mykénsku civilizáciu, prvú vyspelú grécku kultúru. Achájske kmene dobyli aj mesto Trója (podľa mytológie). Mali bronzové zbrane a nástroje. Boli však podrobení gréckymi Dórmi, ktorí už mali železné zbrane a nástroje, a v dôsledku toho donútení opustiť Arkádiu a Acháju a snáď sa aj sčasti presunúť na severné pobrežie Malej Ázie. Podľa Homéra predstavovali tú časť gréckeho vojska, ktorá bojovala pred Trójou a zostala na území Malej Ázie. Ako etnická skupina indoeurópskeho pôvodu sa významne podieľali na formovaní starovekého gréckeho národa, keď splynuli s Dórmi. (porovnaj Gréci).
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ VAŠEK, J. et al. Atlas svetových dejín, Pravek - stredovek. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 1996, S. 8
- ↑ Dejepisný atlas pre 5. ročník. Bratislava: Slovenská kartografia, 1989, S. 12
- ↑ KUHN, I. Staroveké Grécko. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956, S. 10
- ↑ DANIEL-ROPS, H. Biblia a jej ľud. Trnava: Dobrá kniha, 1991, S. 18
- ↑ HEŘMANSKÝ, F. Latinská gramatika pre gymnáziá. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1949, S. 139
- ↑ CHARVÁT, J., STOJKA, O. Svetové dejiny - učebnica pre 1. a 2. ročník gymnázií a 1. ročník stredných odborných škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980, S. 40
- ↑ JÍLEK, T. et al. Dejepis pre 5. ročník základnej školy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1980, S. 84
- ↑ PETRENKO, J. et al. Staroveké Grécko - dejepisná čítanka pre 6. ročník všeobecnovzdelávacích škôl. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1956, S. 18
- ↑ HORČIČKA, J. et al. Dejepis pre jednoročné učebné kurzy pri meštianskych školách (pre IV. triedu). Praha: Česká grafická unie, 1929, S. 19
- ↑ MIŠULIN, A. V. et al. Dejiny starého veku. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1949, S. 90
- ↑ MIŠULIN, A. V., SOPKOVÁ, M., SEMIAN, E. Dejiny staroveku. Bratislava: Pravda, 1950, S. 91