Preskočiť na obsah

Menestheus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Menestheus pozri Menestheus (rozlišovacia stránka).
Trójsky kôň, autor:Henri-Paul Motte (1846 – 1922)

Menestheus (starogr. ΜενεσθεύςMenestheus, lat. Menestheus) je v gréckej mytológii syn Peteóa, vnuka aténskeho kráľa Erechthea, bol aténsky kráľ. [1][2]

Menestheus bol jedným z nápadníkov krásnej Heleny.[3] Keď Helenu uniesol trójsky princ Paris, brat jej manžela Menelaa, mykénsky kráľ Agamemnón, vyzval všetkých achájskych kráľov, aby mu pomohli pomstiť urážku brata a vyhlásili vojnu trójskemu kráľovi Priamovi.[4]

Menestheus výzvu prijal a do boja proti Tróji priplával s vojskom na päťdesiatich lodiach.[5] Menestheus sa následne v bojoch vyznamenal nielen ako statočný vojak, ale aj ako vynikajúci stratég.[6] Z achájskych veliteľov sa mu vo vytváraní bojových formácii takmer vyrovnal len pylský kráľ Nestor, ale Menestheus ho prevýšil svojou mladistvou odvahou.[2]

Keď Trója už desať rokov odolávala všetkým achájskym útokom, prišiel Odyseus s nápadom poraziť Tróju ľsťou.[7] Dal postaviť obrovského dreveného koňa, do ktorého sa ukryli najlepší bojovníci, medzi ktorými nechýbal aj Menestheus.[8]Achájske vojsko sa potom nalodilo a odplávalo sa ukryť za ostrov Tenedos, kde vyčkávalo.[7] Trójania v domnení, že sa už Agamemnón obliehania vzdal, zhŕkli sa okolo dreveného koňa a radili sa čo s ním. Kňaz Laokoón ho navrhol zničiť, ale v tom objavili spútaného muža, ktorý im povedal, že koňa postavili preto, aby odčinili Odyseovu lúpež trójskeho palladia, posvätnej sošky Pallady Atény, ochrankyne Tróje z trójskeho chrámu a postavili ho preto takého veľkého, aby ho Trójania nemohli dopraviť do mesta, lebo by ich potom chránil namiesto sošky Pallady.[7]

Trójania jeho slovám uverili a dreveného koňa dopravili do mesta. Keďže bol obrovský museli zbúrať aj časť mestskej hradby. Len čo však nadišla noc, bojovníci v drevenom koni opustili úkryt, dali znamenie achájskym vojskám a nastalo strašné krviprelievanie. Smrti sa nevyhol ani kráľ Priamos a celá jeho rodina. Zo slávnej Tróje zostalo iba zhorenisko.[7]

Antický autor Hieronymos, ale aj iní autori, ktorí zostavili zoznam kráľov Atén uvádzajú, že aténsky kráľ Menestheus bol nástupcom kráľa Thésea, vládol od roku 1205 do roku 1182 pred Kr. a jeho nástupcom sa stal Démofón.[9][10]

Referencie a bibliografia

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,25,6.
  2. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 295.
  3. Apollodoros, Kronika, 3,10,8.
  4. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 293.
  5. Homér, Iliada, 2,546-559.
  6. Homér, Iliada, 4,326.
  7. a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 323-331.
  8. Quintus, Posthomerica 12,337.
  9. Hieronymos, Chronicon, 16-187.[1]
  10. Eusebios, Kronika 2,185.[2]