Pandaros (syn Lykaóna)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Pandaros (starogr. ΠάνδαροςPandaros, lat. Pandarus) je v gréckej mytológii syn lykijského kráľa Lykaóna, spojenec Trójanov v trójskej vojne.[1][2]

V Homérovom epose Iliada je Pandaros lykijský spojenec Trójanov v trójskej vojne. Vyniká ako dobrý lukostrelec, ale aj svojou až chorobnou ctižiadostivosťou.[3] Práve pre túto jeho zápornú vlastnosť si ho vybrala bohyňa Aténa, aby jej pomohol porušiť prímerie medzi Trójanmi a Achájcami, ktoré obe strany uzavreli pred súbojom trójskeho princa Parida a spartského kráľa Menelaa. Prímerie mohlo ukončiť vojnu a to si bohyňa Aténa nepriala.[4][2]

Pandarovi sľúbila veľkú slávu a odmenu, ak vystrelí šíp na Menelaa.[4] Pandaros sa vidinou slávy ochotne nechal zlákať, ale tej sa nedočkal, prinajmenšom takej, akú od toho očakával. Ešte toho istého dňa ho za jeho zradný šíp zabil argejský kráľ Diomédes a po smrti sa dostal do prísloví ako mierokaz.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Homér, Iliada, 2,824-828.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 351.
  3. Homér, Iliada, 5,166-179.
  4. a b Homér, Iliada, 4,85-127.