Lucius Septimius

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lucius Septimius (4. storočie) bol rímsky románopisec, autor latinského prekladu pôvodne gréckeho románu o obliehaní Tróje, Ephemeris belli Troiani (Zápisky o vojne trójskej). Septimius, ktorého meno poznáme iba z úvodu zmieneného diela – a veľmi dobre mohlo ísť o umelecký pseudonym -, zostáva záhadnou postavou, ktorú nemožno presnejšie zaradiť. Sám o sebe prezrádza len toľko, že z gréčtiny do latinčiny preložil autentický denník jedného z účastníkov Trójskej vojny, označovaného ako Dictys Cretensis (Kréťan Diktys), ktorý bol náhodou objavený za vlády cisára Nerona (37 – 68).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa fantastického úvodu, v ktorom Septimius vysvetľuje, ako sa mohol starobylý rukopis dochovať do historických čias, Diktys, mýtický hrdina z krétskeho Knossu a spoločník krétskeho kráľa Idomenea bojujúceho na strane Grékov v konflikte o Tróju, zapísal históriu bojov na zvitky z kôry stromov, fenickým písmom a na jeho želanie boli po jeho smrti uložené v olovenej truhlici do jeho hrobu. V 1. storočí sa truhlica dostala na svetlo sveta po zemetrasení, ktoré otvorilo Diktydovu hrobku a zvitky získal istý Eupraxides (toto meno znamená „správny čin“, veľmi pravdepodobne ide o fiktívnu postavu), ktorý sa postaral o to, aby sa dostali na cisársky dvor. Existencia denníka jedného z obliehateľov Tróje i historka týkajúca sa jeho objavenia sú samozrejme čisto literárnou fikciou obdobnou tomu, ako moderný autori štylizujú svoje diela ako historické, autentické dokumenty. Môžeme sa domnievať, že takto vnímali Septimiovo dielo čitatelia už v antike.

Dochované rukopisy románu Lucia Septimia poukazujú na existenciu dvoch samostatných verzii jeho diela, ktoré vznikli pravdepodobne už v neskorej antike. V jednej z nich je prológ nahradený listom Lucia Septimia istému Quintovi Arcadiovi Rufovi, v ktorom mu v skratke vykladá ten istý príbeh objavu ako v prológu a pripája dôvody, ktoré ho viedli k prevedeniu románového príbehu do latinského jazyka.

Ephmeris sa skladajú zo šiestich kníh. Prvých päť ich je venovaných udalostiam týkajúcim sa Trójskej vojny, pričom sú rozprávané akoby z pohľadu jedného z účastníkov bojov. Posledná kniha sa zaoberá tzv. nostoi (návratmi gréckych hrdinov do vlasti).

Septimiov ohlas[upraviť | upraviť zdroj]

Klasický filológovia sa dlho nezhodovali na tom, či skutočne jestvovala grécka predloha, ktorú Septimius preložil do latinčiny, alebo išlo, podobne ako v prípade Diktydových denníkov, o literárnu fikciu. Problém uspokojivo vyriešil roku 1899 objav grécky písaných zlomkov na papyrusoch z Oxyrhyncu, ktoré odhalili fragmenty gréckeho textu takmer totožného s Ephemeris známymi z latinčiny. Je zaujímavé, že príbeh Kréťana Diktyda bol v byzantských dobách opäť preložený do gréčtiny a poslúžil ako jeden z prameňov grécky píšucim autorom dobrodružných románov aj historikom.

Septimiov román sa stal jedným zo základným zdrojov poznatkov o Trójskej vojne nielen pre byzantských spisovateľov ale aj pre stredovekú Európu. S príbehom Kréťana Diktyda boli oboznámení mnohí stredovekí autori romantických príbehov. Francesco Petrarca vlastnil jeden z rukopisov Lucia Septimia, z ktorého čerpal látku pre svoje dielo, a ktorý je dnes uložený pod meno Codex Parsinius Lat. 5690 v Bibliothèque National de France.

Na začiatku 20. storočia bol objavený významný rukopis z 9. storočia s textom Septimiovho románu v zbierke grófa G. Balleaniho v talianskom Jesi.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dictys Cretensis na anglickej Wikipédii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]