Nero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Nero pozri Nero (rozlišovacia stránka).
Nero

Claudius Caesar Nero alebo len Nero (* 15. december 37 – † 9. jún 68) bol v rokoch 54 až 68 cisárom Rímskej ríše, piatym a posledným z júliovsko-klaudiovskej dynastie. Na trón nastúpil keď mal len 17 rokov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku vlády bol pod vplyvom Senecu. Usporadúval okázalé hry a sám sa pokladal za najlepšieho básnika, herca, športovca. Vyhral všetky disciplíny na olympijských hrách, raz keď sa v konskom dvojzáprahu vysypal do zákruty a celý zakrvavený prišiel do cieľa na druhom mieste, bol vyhlásený ako „morálny spoluvíťaz“. Počas jeho divadelných predstavení nesmel nikto opustiť amfiteáter.Niekedy ľudia v divadle predstierali, že sú mŕtvi, aby ich mohli vyniesť. Stávalo sa, že ženy počas jeho predstavení aj porodili.

Minca s vyobrazením cisára Nera

Dal zavraždiť svoju matku Agrippinu, ktorej vďačil za svoj cisársky titul. Obával sa totiž jej mocenských nárokov a v jej poručníctve videl ohrozenie svojho postavenia. Jeho neviazanosť postupne prešla do krutovlády (prenasledovanie kresťanov -svätý Peter bol ukrižovaný dole hlavou, vraždy svojich mileniek, manželiek, vražda vlastnej matky, prenasledovanie senátorov, mnohí z tých ktorí neboli zabití spáchali samovraždu, napr. Seneca).

Podozrievali ho zo založenia veľkého požiaru v Ríme roku 64. V roku 68 spáchal samovraždu, potom čo utiekol z Ríma, keď proti jeho krutovláde, zhýralému životu a jemu samému vzniklo povstanie pretoriánov. Jeho posledné slová vraj boli: „Ó, aký to vo mne zomiera umelec...!“


Nero
Vladárske tituly
Predchodca
Claudius
Rímsky cisár
5468
Nástupca
Galba